Bolo to v polovici osemdesiatych rokov, keď som v podaní Ďura Kušnierika počul prvýkrát piesne akéhosi evenjelického pastora. Autobusom zneli Řek´s už ďáblovi ne a Ženský ty jsou fajn. Dnes je to už 6 rokov od jeho smrti.

Občas je to ten sovietsky princíp sekať hlava-nehlava. Zjavne nám zostal v krvi ešte z čias, keď sme patrili do červeného bloku. Alebo, ešte horšie, možno doň stále patríme. Na večné časy a nikdy inak?

Domy dobrých ľudí obklopujú démoni, aby ich zviedli, preto do nich triafa skaly. Naopak tam, kde sa deje neprávosť, zostupujú anjeli a modlia sa za tých, ktorí sú v zajatí svojich slabostí.

Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor voči nemu podá sťažnosť.

Eduard Heger deklaruje, že s návrhmi súhlasí a vo štvrtok (18. 11.) bude o nich rokovať vláda.​

Požiadali ma, aby som napísal o špekuláciách o „konci dejín“ a sporoch okolo nich. Váhal som, lebo len nedávno som sa tu zmieňoval o apokalyptických proroctvách a ich ideologických deriváciách. Našťastie, téma má oveľa viac zaujímavých zákutí, než môže jeden článok vyčerpať. Navyše: isté nové udalosti nám opakovane nedovoľujú na ňu zabudnúť.

V začiatkoch pandémie bolo viac zľaknutia z vírusu, paradoxne však aj viac optimizmu. Prevládal pocit, že nejaký čas vydržíme žiť radikálne inak, pretože sa bojíme smrti, ale potom príde nejaké zázračné riešenie a bude po všetkom.

Kľúčom je osobná disciplína, zodpovednosť, rešpekt k tomu čo je zavedené, menej frflania a viac rozumu do hrsti pri (ne)stretávaní sa.

Magazín Time každoročne vyberá osobnosť, skupinu, myšlienku alebo predmet, ktorý mal za uplynulých 12 mesiacov najväčší dopad na udalosti, či už k lepšiemu alebo horšiemu.

„Všetci sa tu zbláznili?“ táto veta sa čoraz viac dostáva do našich každodenných životov ako reakcia na to čo sa deja okolo nás. Máme pocit, že aj tí, čo boli kedysi normálni, nimi prestávajú byť.