Treba vedieť, treba mať

Mať tridsať tri rokov. Chvieť sa v krutej bolesti. Namáhavo dýchať. Naposledy vydýchnuť. No ešte pred tým zašepkať: „Dokonané je.“ Môže také čosi niekto vysloviť v hodine svojej smrti? Môžu to po ňom zopakovať tí, čo ho milovali? Aký život je v smrti dokonaný? Aké je to byť matkou, ktorá pochováva telo syna? Byť mladou ženou, ktorej náhle zomrel milovaný muž? Videl som jej tvár. Vytratila sa z nej každá stopa nádeje. „Jeho smrťou z môjho života zmizlo všetko podstatné. Prečo mám ďalej žiť?“ Spýtala sa ma. Keď zomrie mladý človek, jeho smrť považujeme za tragickú, lebo pretrhla neukončený život. Aký život je ukončený? Ako dlho je treba žiť, aby som mohol povedať: „dokonané je“? Keď starý ťažko chorý človek, umrie, povieme: „Bolo to pre neho vyslobodenie“. Možno azda takú smrť nazvať dobrou? Každá smrť predsa mení milovanú osobu na vec. Je azda niečo viac neprijateľné, než zvecnenie milovaného človeka?

Dvesto eur alebo 150-tisíc libier? Závisí od toho, kto v tej posteli (údajne) spal a následne ju nazval umeleckým dielom, kde bola posteľ vystavená a kto ju kupuje...

Je vlahý letný večer a človek má chuť na niečo osviežujúce so štipkou alkoholu. Pivo aj víno nás už omrzeli, čo robiť? Zrazu však vzduchom zaznie hudba, človekom to začne čudne hýbať a nápad je vonku: dáme si mojito!

Z hustej hmly neistoty a veľkých zmien minulého roka sa vynorili veľké výzvy v mnohých oblastiach. Ekonomické, politické, kultúrne, medicínske aj výzvy pre navrátenie slobody. Adaptácia na zmeny je však súčasťou ľudského prežitia.

V piatok sa znova konal protest na Hodžovom námestí pred Prezidentským palácom. Zúčastnili sa na ňom desiatky ľudí.

Mal to byť festival zasvätený mieru a láske, ale zvíťazila chamtivosť a hnev. Woodstock 99 je dodnes nočnou morou všetkých hudobných festivalov.

Popolcovou stredou sa začína pôst, ktorý je pre kresťanov prípravou na Veľkú noc. Pôst pozná väčšina náboženstiev. Má dlhú tradíciu. Spolu s dočasnou izoláciou býval súčasťou iniciačných rituálov. Čím je dnes? Aj o tom budeme uvažovať na nasledujúcich stranách.

Pôst je záležitosťou slobody. Je viditeľným manifestom toho, že nás nič nezväzuje, že nad nami nemá nikto moc. Ako ho žiť v hluku sveta, keď sme zahltení vecami, správami a vzťahmi, ktoré nás presviedčajú, že bez nich nemôžeme byť? Aj o tom sa rozprávame s husitským biskupom Jurajom Jordánom Dovalom.

Pôst je dobrý a potrebný. Nie je to však iba diéta. To by sme tu mali hádam aj „pôstny boom“. Pôst má významnejší rozmer – duchovný. Jeho zámerom nie je schudnúť, aj keď bočný efekt poteší, podstatou je „ubrať telu, aby sme mohli pridať duchu“.