Zavreli sme sa s kamarátom do kamarátkinej kúpeľne a strávili sme spolu noc. Noc vyvolávania fotiek. Kamarát vlastne nebol môj kamarát, iba syn môjho kamaráta, ale v noci sa upgrade-ol. Pôvodne sme mali vyvolávať u mňa, ale ja mám garsónkovú kúpeľňu určenú pre trpaslíkov, a tak sa kamoška zľutovala a robila nám pohostenie.

Očakávaný príval reforiem v Medzinárodnej futbalovej federácii sa začal tým, že sa nezmenilo nič. Prezidentov protikandidát bol odpálený ešte pred voľbami a kongres ovládli šarm a istota prezidenta, ktorý už preskákal všeličo. Sepp Blatter stojí na čele FIFA od roku 1998 a úrad mu zverili aj na štvrté funkčné obdobie.  

V nedeľu večer v divadle Aréna vykričal publiku hlavný hrdina hry Kukura našu kultúrnu priemernosť. Po vzore Bernhardovho Teátermachra im vmietol do tváre, že v televízií u nás vládne „priemernosť popoludňajších sérií v hlavnom vysielacom čase“, že nás nezaujíma svetová a ani vlastná klasika, že po Európe stoja rady mladých ľudí pred galériami a divadlami – a tu? No, tu nič.

Naše spolužitie s Maďarmi sa často hodnotí optikou vzťahu väčšiny k menšine. Občas však nezaškodí pozrieť sa na to, ako to funguje, keď má táto menšina väčšinu. Dobrým príkladom je dianie v Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, alebo jednoducho u kalvínov.

U nás sa na to používa slovo knihomoľ, Angličania im vravia „bookworm” čiže knižný červík. Červík mi príde výstižnejší ako moľa. Každopádne, patrila som ako tínedžerka medzi nich. V období, keď každý normálny človek už dočítal rozprávky, ale ešte nezvládal seriózne knihy, a čítal len časáky, komiksy a esemesky, v tom období som čítala všetko. Všetko, čo sme mali v našej detskej knižnici, kam som chodila dvakrát do týždňa a brala som si vždy po tri, štyri knihy.

Prezident Obama sľúbil zavrieť tábor v Guantanáme do roka po voľbách. Nestalo sa. Nový rozpočet navyše taký krok prakticky ani tento rok neumožňuje. Zadržiavanie ľudí, spomedzi ktorých by akýkoľvek nezávislý súd viacerých musel označiť za nevinných, respektíve u ktorých boli priznania dosiahnuté mučením, teda bude pokračovať.

Po likvidácii Usámu bin Ládina je svet o čosi bezpečnejší, spravodllivejší a predvídateľnejší ako predtým. A sieť al-Káida, ktorú bin Ládin urobil svetoznámou, je bez neho nepochybne slabšia, hoci bol posledné roky viac symbolom ako reálnym vodcom. Amerika ukázala bin Ládinovou likvidáciou, že má dostatok vôle na to, aby aj po desiatich rokoch „vrátila úder“, a že ten úder vie stále zasadiť. Niektorých fanatikov to ešte viac naštve, väčšinu to však môže pribrzdiť. Na miesto zabitého šejka a jeho rozprášenej organizačnej štruktúry sa istotne budú tlačiť iní ambiciózni smrťožrúti. Bin Ládinov koniec je tak viac víťazstvom Západu ako prehrou radikálneho islamu.

Salónne reči sa u nás vedú v krčmách. Žiadne exkluzívne kluby plné mahagónového nábytku a triednej blahosklonnosti, ale podniky rôznych cenových skupín. Niektoré síce majú salóniky, ale v lepšom prípade ide len o oddelené miestnosti, v horšom o sklady záhradného nábytku.

V stredoveku ju zakazovali jesť. Predovšetkým v ženských kláštoroch sa vyslovene stratila z tanierov, pretože už obyčajný pohľad na ňu mohol vzbudiť u dievčat hriešne myšlienky. Jej podávanie bolo dokonca považované za priamu výzvu k milostným hrám.

Jazmín, v Sýrii veľmi obľúbený ako okrasný ker, sa tam zrejme ujíma aj vo svojom druhom – politickom – význame. Demonštranti žiadajú slobodu a líder krajiny odmieta odstúpiť. Tento líder, prezident Bašar Al-Assad, pritom ešte nie tak dávno stelesňoval nádej na lepší život.