Malé mestečko Mülhausen-Habsheim bolo 26. júna 1988 miestom konania leteckej prehliadky. Návštevníci sa mali na čo tešiť, pretože vrcholom programu mali byť dva nízke prelety úplne nového Airbusu A320. Dokonca malo ísť o prvý let s pasažiermi. Airbus sa objavil na obzore a ponad trávnatú pristávaciu plochu letel neuveriteľne pomaly a nízko. Lietadlo preletelo ponad letisko a všetci čakali, že začne stúpať k obletu letiska. Namiesto toho zmizlo v lese za hranicou dráhy a o niekoľko sekúnd začal k oblohe stúpať čierny dym. Úplne nový Airbus A320 havaroval.

V každej normálnej krajine by správa o študentovi, ktorý sa rozhodol nepodať si ruku s prezidentom, bola aktuálna maximálne deň a pol. Malo to prebehnúť približne tak, ako keď cenu od prezidenta odmietla herečka Zdenka Studenková. Študent takto vyjadril svoj názor, tu je krátka reakcia prezidenta, ďalej nie je o čom. To, ako sa partia študentov na Halloween zo srandy prezliekla za dôchodcov, nemala byť politická téma vôbec. Čo má s nami vláda za problém?

Irónia má trojakú podobu – paródie, travestie a pastiša. To tvorí aj rozpätie ironických obrazov Marcela Mališa Koniec srandy na výstave v Galérii 19 (5. decembra 2024 – 17. januára 2025).

Zaznievajú diskusie, kam Slovensko patrí. Časť ľudí hovorí, že Slovensko patrí jednoznačne na Západ, iná časť poškuľuje po možnosti, že by sme mohli byť mostom medzi Západom a Východom, a tretia časť hovorí, že by to najlepšie išlo s Moskvou. Čo tým ľudia myslia? A kam teda naozaj patríme? Peter Zajac a František Mikloško.

Jednou z pre Slovensko životne dôležitých otázok je jeho geopolitické ukotvenie. Sme súčasťou Západu s jeho slobodou alebo Východu, kde nad slobodou prevažujú záujmy hŕstky mocných? Prečo si stále musíme pokladať túto otázku?

Zakaukazsko nikdy nebolo oázou pokoja, ale tak to už býva. Niektoré miesta vďaka svojmu geniu loci priťahujú ľudí viac ako iné a Gruzínsko za Kaukazom túto špecifickú príťažlivosť má. Mnohí sa po svojej prvej návšteve vracajú a mnohí sa aj sťahujú. Ako mi povedala jedna Gruzínka s čečenskými predkami: „Gruzínsko vás svojou náručou objíme.“ A potom je už ťažké sa nevrátiť.

Znovu a znovu sa v našom verejnom priestore vynára otázka, kam Slovensko civilizačne patrí. Sme súčasťou Západu či skôr patríme k východnému civilizačnému okruhu? Menej sa diskutuje o koncepte Západu, o jeho podstate, o tom, čo robí Západ Západom.

Ak pôsobíte v oblasti kultúry, možno sa niekedy cítite ako v alternatívnej realite. Pravdepodobne v počítačovej hre typu Doom, kde sa pohybujete po tmavých tuneloch a útočia na vás všelijaké hrozné bytosti.

Doby kríz bývajú časmi premýšľania základov. To, že sa dnes u nás tak náhle a v tak veľkom množstve vynárajú spory o „civilizačnej príslušnosti“ Slovenska, o tom, čo je „Západ“, čo sú „európske hodnoty“, nie je zďaleka len príznakom našej domácej politickej krízy.

Holandské vzdelávanie patrí k jedným z najlepších školských systémov na svete. Piaty rok v Holandsku študuje i Terézia Vagačová, dokončuje druhé magisterské štúdium v odbore psychológia, vzdelávanie a štúdium detí. To, čo získala štúdiom a vôbec pobytom mimo Slovenska, chce priniesť naspäť.