Občas znejú ako soundtrack k Blade Runnerovi, občas ako Oceán Petra Muka. A vo väčšine prípadov to až prekvapivo funguje.

Občas sa tvrdí, že priame voľby prezidenta v našom prostredí sú čertovým nápadom. Lenže zabúdame na dobré stránky. Príklad?

O voľbách v Česku sa povedalo všeličo. Že boli ovplyvnené z Ruska a Číny, že Drahoš nenašiel odpoveď na Zemanovu rétoriku a postupoval opačne, ako mal – kde mal ukázať silu, ukázal slabosť a siláctvo.

O tom, že isté sú len dane a smrť, sa už niečo narozprávalo. Nemohol by však byť tento vzťah trochu iný? Čo ak by sme práve daňami smrť vedeli zneistiť? Tie totižto okrem toho, že plnia štátne pokladne, vedia ovplyvňovať naše správanie. Napríklad aj smerom k zdravšiemu životnému štýlu.

Miloš Zeman zostane aj najbližších päť rokov na Pražskom hrade. Vo svojom povolebnom prejave odkázal občanom, že bude pracovať a navštevovať jednotlivé kraje. A my?

Bývalý predseda českého Senátu Petr Pithart hovorí, že sú dve možnosti vývoja Zemanovho správania. Aké sú?

Nazvime toho človeka Paľko. Paľka delí už len pár mesiacov od dôchodku. Posledných desať rokov prežil striedavo na ulici a v rôznych ubytovniach. Napokon zakotvil v našej komunite. Snívať však nikdy neprestal.

Vizuálny efekt „rozlúčkového úsmevu“ v závere procedurálneho procesu podávania demisie zo strany t. č. tieňového predsedu vlády mal svoj význam.

Zažívame až nečakane turbulentné časy, tie osmičkové roky v našich dejinách sú naozaj pozoruhodné.

Na východnom Slovensku sa farmári najviac boja „našich ľudí“, povedal v prejave na bratislavskom pochode Andrej Bán. Ovládajú peniaze a politiku. Musíme ich vymeniť čo najskôr.