jeho tvár sa stala na istý čas mixážnym pultom prezentovanej subjektívnej emočnej variability, ktorá je výpoveďou o ňom samotnom. Prečítanie tejto emočnej koláže je pomerne jednoduché. Aj laik vie prečítať z úsmevu, či skôr kŕčovitého úškrnu zmes irónie, pohŕdania nielen prezidentom, ale aj všetkými tými, ktorí nie sú nositeľmi jeho politickej DNA. Môže to však byť však aj forma kompenzačného vyjadrenia subjektívnej straty. Veď oficiálne prichádza o statusovo-mocenské postavenie v exteriéri európskeho prostredia. Podávanie rúk s európskymi lídrami nebude také intenzívne a možno nebude vôbec. O uplatňovaní svojho vplyvu v európskej štvorke a v európskom kontexte sa mu môže začať len snívať, i keď... Moc bola preňho silné afrodiziakum, a silný opiát. Veď to často aj „nadrozmerne“ prezentoval. Takže predsa nejakú tú stratu bude musieť oželieť. V rámci jeho individuálnej výbavy a individuálneho natavenia to nie je strata malá. Čo môžeme od neho čakať, to ukážu budúce dni. Statusové poškodenie sa totiž odpúšťa ťažko a ťažko sa s ním aj zmieruje.
On je však flexibilný a môže si povedať „doma je predsa len doma“. Totiž na rozdiel od Mečiarovho songu „S pánom Bohom, idem od vás, neublížil, neublížil som žiadnemu z vás“, expremiér Fico vyslal jasný odkaz.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.