Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko. Tri východoeurópske krajiny, ktoré si cez víkend vo Vilniuse mali pripiť. Čakalo sa, že podpíšu asociačné dohody s Európskou úniou.

Generálny prokurátor je už vo funkcii viac ako tri mesiace, no v najdôležitejších kauzách je všetko po starom. Smerom dovnútra urobil Jaromír Čižnár aj niekoľko dobrých opatrení, ale nebude to len formálna zmena k lepšiemu?

V októbri zverejnil americký Econ Journal Watch výsledky ankety medzi nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu, zameranej na ich ideologické postoje v priebehu ich životov. Spomedzi 71 opýtaných až 51 povedalo, že časom sa ich politické postoje stali viac protrhovými a liberálnymi (v klasickom význame). Minulý týždeň sa na stránkach tohto časopisu objavila slovenská verzia tejto ankety, v ktorej figurovali traja mladí intelektuáli. Jeden z nich, Pavol Hardoš, je už od základnej školy mojím blízkym priateľom. Na rozdiel od nobelistov sa však ich pohľady za ostatných 10 rokov posunuli od silno trhovo-liberálnych k politickému stredu. „Určite mám (...) bližšie k umierneným sociálnym demokratom než k libertariánom,“ uviedol Rado Baťo, bývalý šéfredaktor Trendu.

Človek sa hanbí, odvracia zrak, potom neodolá, pozrie a zahanbí sa ešte väčšmi – za seba, za Petra Nečasa, za MF Dnes. Najčítanejší český denník minulý štvrtok na troch stranách zverejnil prepisy intímnej komunikácie muža, ktorý bol vlani o tomto čase ešte predsedom českej vlády, a Jany Nagyovej, ktorá bola šéfkou jeho sekretariátu a dnes je jeho manželkou.

Najhoršie na tom, čo ruská moc pácha na Ukrajine je, že to robí s plným mandátom od svojich občanov. Kto nebol v Rusku, neuverí. Kdesi som čítala, že na to, aby ľudstvu úplne vymazali mozog, stačia tri generácie – z deda na vnuka. Po celoplošnom brainstormingu počas troch generácií sa rodí nový človek – vylízanček bez pamäti. V Rusku sa tento experiment podaril. Listujem si svojimi cestovateľskými zápiskami z Ukrajiny a Ruska z roku 2010 a spomínam, ako ma najprv šokovali už len tie obité a predsa všadeprítomné kosáky a kladivá: „Chytili sme včera druhý dych a pred Čeľjabinskom sme neostali.

Tatiana chce predať detský kočík. Humberto zháňa tenisky. Dôchodkyňa na rohu ulice sa chce zbaviť mahagónového stola. Výmenný obchod zachraňuje nedostatky na štátnom trhu, ktorému vládne všadeprítomný nedostatok. Dnes už bežne vidieť na stenách plagáty s inzerátmi, kde sa ponúkajú na predaj domy alebo služby, ako opraviť nábytok. Utajované stránky na internete tiež obchodujú so všetkým, čo si len dokážete predstaviť, od nelegálneho satelitného taniera po vtáčí zob.

Posledná, takmer sedemstostranová kniha Ladislava Balleka Trojou a vŕškom pamäti vyšla krátko pred jeho smrťou. Má zvláštnu štruktúru, vzdorujúcu čítaniu, založenú na troch rozprávačských líniách. Prvá, najrozsiahlejšia, napísaná s úradníckou, pedantickou akurátnosťou diplomatických zvodiek, je trhom márnosti. Akoby nám chcel Ballek ukázať, že dlhodobý a láskyplný vzťah – lebo taký je jeho vzťah k československej federácii a jej nasledovníkom – sa buduje ako rad drobných, efemérnych každodenných činností a mien, ktoré sa vynárajú a vzápätí strácajú v bezmennosti.

V Turecku žijem už takmer dva roky a na politiku ako súčasť života som si zvykla. Regionálne voľby však priniesli ešte zaujímavejšie a pestrejšie obrázky, ako by mohla ukázať napríklad prechádzka po Veľkom istanbulskom bazáre. Turci 30. marca odovzdali hlasy trom kandidátom – muhtar (akýsi richtár, správca najmenšieho územného celku), belediye başkanı (správca obce, dá sa povedať primátor) a büyükşehir belediye başkanı (správca veľkomiest) – a dva hlasy jednej strane, ktorej kandidátov tak posunú do mestského zastupiteľstva.

Z predvolebných výskumov vyplýva, že najväčšiu šancu postúpiť do druhého kola má Andrej Kiska, za ním nasleduje Milan Kňažko a Radoslav Procházka. Herečky Emília Vašáryová a Anna Šišková, kazateľ Daniel Pastirčák píšu, prečo dajú hlas jednému z týchto troch možných vyzývateľov Roberta Fica.

České století je nový český seriál, v ktorom Masaryka zahral priam geniálnym spôsobom Martin Huba. Síce len v prvej epizóde, venovanej zákulisiu vzniku Československa, ale to je v zásade jedno, lebo veľké a väčšie herecké výkony dominujú aj ďalším epizódam (ČT1 ich vysiela v nedeľu večer). Má ich byť osem, dosiaľ ich je päť, pričom každá z nich sa venuje jednej zlomovej historickej udalosti moderných českých (a slovenských) dejín. Vznik republiky, Mníchov, Heydrich, 1948 a koniec Slánskeho. O čom budú ďalšie tri sa dá odtušiť, ale nepredbiehajme. Už to, čo sme z Českého století videli jasne naznačuje, že niekto tam, v Českej televízii, veľmi dobre vie, čo robí.