„Neposielajte Ukrajincom zbrane, prilievate tým olej do ohňa, prehlbujete konflikt, zvyšujete počet obetí...” Od začiatku napadnutia Ukrajiny Ruskom počúvame v nespočetných variáciách „argumenty” na tému, že toto nie je naša vojna, že všetko treba vidieť „vyvážene”, že Amerika si varí svoju polievku vo svojej kuchyni, kým tá naša šliape na ruský plyn, atď.

Na začiatku vojny vládol chaos. Stačilo sa len preukázať pasom alebo iným dokladom totožnosti a dobrovoľník či dobrovoľníčka dostali do rúk zbraň. Každý z nich bol na základe registrácie priradený k menšej jednotke a zároveň podriadený veliteľovi menovanému z ich radov, ktorý zodpovedal za ich disciplínu, pridelenú konkrétnu úlohu a za zbrane.

Nemecku záleží na slovenskom vývoji aj na tom, čo u nás bude po voľbách, aj preto bol Peter Pellegrini v Berlíne. A Nemecku záleží aj na českom vývoji, preto sa tam chystá Petr Pavel. Na záver trochu maďarského čardášu.

Keď 16. októbra a 3. decembra 2014 vybuchli dva sklady munície v moravskej obci Vrbětice neďaleko Zlína, málokto mohol tušiť, aký dopad bude mať táto kauza na prezidentský úrad Miloša Zemana. Pri výbuchu zahynuli dvaja ľudia.

Zase sa s novým dôrazom a v aktuálnych súvislostiach hovorí o kríze demokracie, o polarizácii spoločnosti, o politických sporoch, ktoré poznamenávajú aj osobné a rodinné vzťahy. A keby ten problém bol len náš, domáci! Ide však o problém, ktorý má význam v globálnych súvislostiach.

Zdravie a choroba. Normalita a abnormalita. Liečba, vyliečenie sa, prípadne smrť. Filozofia medicíny skúma význam základných medicínskych pojmov, ktoré nie sú ani zďaleka také jednoznačné, ako na prvý pohľad vyzerajú. Začnime s chorobou.

Na začiatku 73. medzinárodného filmového festivalu v Berlíne netajili riaditeľka Mariëtte Rissenbeek a riaditeľ Carlo Chatrian napätie. Nik nemohol tušiť, ako dopadne prvý riadny festival po dvoch pandemických rokoch, v čase ruskej vojny proti Ukrajine, energetickej krízy a aj represií iránskeho režimu proti vlastným občanom. Berlinale však dokázalo, že filmový festival v jeho tradičnej živej podobe potrebujú filmári aj diváci.

Novodobé slovenské dejiny sa vyznačujú pravidelným striedaním dvoch prvkov – prvku očakávania a prvku sklamania. Typická frustračná kompozícia. Do tohto scenára zapadá aj vývoj za posledných päť rokov od jednej chladnokrvnej vraždy.

Dala som si záväzok, že nebudem riešiť idiotské nápady jedného bezvýznamného poslanca, ale svoj zostávajúci čas v parlamente venujem niečomu zmysluplnému. A tak som sa dostala k téme vatikánskych zmlúv, ktorá je nanajvýš zaujímavá. Dnes si k nej dáme úvod.

Máme sa báť energie z jadra? Tragédie ako bola Hirošima, Černobyľ či Fukušima zmenili svet a stáli mnoho životov. Napriek tomu predstavuje jadro cestu k lepšej budúcnosti.