Keď hrali v roku 2022 na Pohode, bol to pre mňa jeden z vrcholov festivalu. Dve dvadsaťročné dievčatá – speváčka, basgitaristka/gitaristka plus bubeník to rozpálili tak, že zrazu vyfučali všetky vekové, vkusové a neviem aké rozdiely. Koncentrovaná radosť a profesionalita. A ešte na tom pódiu aj fantasticky vyzerali. Ony sa preň priam narodili. Oveľa neskôr som sa dozvedel, že to bolo ich prvé riadne vystúpenie.

S Michaelom Jindrom, kultúrnym antropológom z Boston University, sme pred dvoma rokmi v rozhovore rozoberali, akou silnou motiváciou človeka, spoločenského tvora, sú vzťahy. Tie však formuje aj politický kontext. Ako sú na tom vzťahy v Amerike pod vládou Trumpa?

Pamätám si časy, keď k dedinskému, ba i k veľkému futbalu patrili bitky fanúšikov a autobus s hosťami mal občas prepichnuté pneumatiky. A boli aj tragédie. V roku 1985 zostalo po zrážke „divákov“ na štadióne v Bruseli 39 mŕtvych.

Pixel Federation, najväčšia herná spoločnosť na Slovensku, si vybudovala silnú pozíciu na globálnom trhu s mobilnými hrami. Jej úspech však nebol okamžitý – cesta k vrcholu bola plná výziev, neúspešných projektov a rokov trpezlivého vývoja.

Po páde komunizmu sme dostali priestor formovať, v akom prostredí budeme žiť. Vraciame sa ale dnes do prostredia, kde je slobodná vôľa trestaná a ľudskosť podozrivá? Pod lampou sú Katarína Batková, Marcel Zajac a Juraj Rizman ako zástupcovia občianskej spoločnosti.

Cesta do rumunskej metropoly bude súčasťou jeho tzv. východoeurópskeho turné, ktoré zahŕňa návštevy hlavných miest Česka, Slovenska, Maďarska, Srbska a Bulharska.

Podnikať dnes na Slovensku nie je výzva – je to riziko. A nie preto, že by bol trh nevyspytateľný, ale preto, že samotný štát, ktorý by mal podporovať tých, čo pracujú, tvoria hodnoty a platia dane, ich dnes systematicky tlačí na kolená.

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

Moderný človek o sebe rád uvažuje ako o vládcovi prírody a vrchole evolúcie. Deje sa však čosi divné: spolu s pýchou na vlastný úspech prichádza aj nová úzkosť, pesimizmus, radikálne pochybnosti človeka o sebe samom.

Začalo to minulý rok stigmatizáciou mimovládok ako zahraničných agentov, pokračuje to v tomto roku zneužívaním štátnych inštitúcií na fabuláciu vážnych obvinení z puču voči študentom, aktivistom a bežným občanom. S cieľom ich zastrašiť a urobiť z nich terče nenávisti.