Klasickým archetypom je Thomas Paine. Miloval gilotíny aj Napoleona. Podobných prípadov je však viac. David Pryce-Jones práve o tom napísal knihu Zrada v srdci.

Minulý týždeň som sa zúčastnil na Záverečnej odbornej konferencii k projektu Testovanie digitálnych učebníc Planéta vedomostí. Konferenciu organizovalo ministerstvo školstva. Bol to pozoruhodný zážitok, ktorý o našom školstve všeličo prezradil.

Podľa knihy Nikto to tu neprežije bol Jim Morrison veľkým básnikom, no podľa pamätí iných zas opilcom a násilníkom. 3. júla 2011 uplynulo presne štyridsať rokov od tragického skonu speváka skupiny The Doors, ktorého smrť je dodnes zahalená tajomstvom.

Reportáž z Pohody je nevďačný text, nemá byť totiž vlastne o čom. Kto bol, vie, kto nebol, tiež. Pohoda je domáca kultúrna inštitúcia.

Ako by ste cudzincovi preložili slovo pohoda? Relax či pokoj? Zdá sa, že atmosféru pohody sa nedá len tak ľahko vyjadriť – treba si ju vychutnať naživo, iba tak sa dá skutočne pochopiť.

Najprv to vyzeralo len na jednu z mnohých nechutností britského bulváru. Keď však metódy News of the World vzbudili všeobecné zhnusenie, Rupert Murdoch svoj „toxický“ nedeľník rýchlo zavrel.

Geoff Barrow, bubeník a producent skupiny Portishead, neplánoval dávať na Pohode rozhovory. Festival sa mu však veľmi páčil a tak sme sa v sobotu večer stretli v presscentre. Hovoril o hudbe, pochybnostiach a o Plastikoch.

Kto je ten muž príjemného a pokoj vyžarujúceho vzhľadu? Je náš, je cudzinec? Je náš cudzinec? Cudzí našinec? Prehovoril. Peknou slovenčinou s  dôrazným poľským prízvukom. Kto ho pozná? Kto pozná Borisa Kudličku?

Na fotografii, ktorá vznikla pred pár mesiacmi, je tvár starej ženy s hrubými okuliarmi, ktorá má v ústach cigaretu. Napriek hlbokým vráskam vidno na tých fotkách vitálnu ženu.

Odporúčať niekomu koncerty na Pohode je na jednej strane vďačná, no na druhej strane aj nepríjemná úloha – veď ako z toho množstva zaujímavých interpretov vypichnúť len niektorých a ďalších vynechať?