Vďakabohu za francúzsku komunistickú stranu! Tak ako sa vo štvrtky čakávalo v dlhých radoch pred kníhkupectvami, tak sa v utorky stávalo pred predajňou zahraničnej tlače. Nie som sám, desaťročné chlapča, čo tam stojí medzi dospelákmi, je nás viac. Tí, čo sú za mnou, ma nezaujímajú, nenávidím tých, čo stoja predo mnou. Čím je ich viac, tým je menšia pravdepodobnosť, že Pif sa mi ujde.

V septembri uplynulo sto rokov od narodenia oravskej maliarky Márie Medveckej. Toto výročie si pripomenieme trochu netradične – veľmi osobnými a originálnymi fragmentmi spomienok, ktoré zaznamenal jej syn, lekár Peter Belan.

Výskumníkom sa po takmer 170 rokoch podarilo objaviť vrak lode Terror, ktorá spolu s loďou Erebus zmizla bez stopy aj s posádkou. Išlo tak o jednu z najväčších záhad histórie. Príspevok je spred dvoch rokov, kedy sa podarilo po prvýkrát stratené lode lokalizovať.

Či sa nám to páči, alebo nie, banky uprednostňujú solventnejších klientov. Má to svoju logiku. Obsluha jedného klienta stojí v podstate rovnako, či vkladá tisícku, alebo jej stonásobok. Platí to aj pri úveroch alebo iných bankových službách ako takých. No na druhej strane, s netuctovým klientom nemožno zaobchádzať ako s tuctovým. Banka mu chce dať najavo, že má o neho väčší záujem. Aby nedošlo k nedorozumeniu, banky si svojich klientov pedantne zatrieďujú do skupín. Rozlišujú ich podľa majetku, požiadaviek na financovanie alebo rozsahu využívaných služieb.

Fín, ktorý nepozná jej meno, pravdepodobne neexistuje. Legendárnymi sa stali najmä jej muminovské príbehy, ktoré boli preložené do tridsiatich jazykov. Tento mesiac si pripomíname sté výročie narodenia Tove Jansson.

Väčšinou sa veľké očakávania končia sklamaním. Preto chvály o dobrých filmoch neberiem vážne, aby som nebola v kine sklamaná. Je to obrana proti zbytočným negatívnym pocitom. A pritom sama patrím medzi extrémistov, ktorí vedia tak verne chváliť a nadšene opisovať miesta, objekty či ľudí, že ľuďom priam navodia osobnú skúsenosť. Samozrejme, že preháňam. Často je desať zrazu sto a jemný letný dáždik potopou. Preto mnou rozširované príhody často už niet kam natiahnuť, zveličiť, preháňať, už dosiahli svoje uveriteľné maximum (alebo ho rovno aj prekročili) a svoju púť tým končia.

Milí priatelia, dobré jedlo nie je zlé. K jedlu však, viac ako čokoľvek iné, potrebujete dobrého partnera. Človeka, ktorý rád sedí za stolom, ktorý nepohrdne zákuskom, suchárom ani rezňom. Človeka, ktorý dopraje sebe i vám. Človeka, ktorý nezávidí. Mám známeho, ktorého do nepríčetnosti vytáča obradnosť a neúprosná pomalá ležérnosť môjho stolovania. Kdesi sa dočítal, že ľudia, ktorí si vychutnávajú jedlo, sú oveľa lepšími milencami ako tí, čo všetko nahádžu do seba bez pôžitku. On nevidí rozdiel medzi salámou plnou pomletých chrupaviek a výberovou šunčičkou.

Stoly trhovníkov sa zaplnili malými zaprášenými bobuľkami, nad ktorými krúžia osy. Lačne si tie strapce berieme domov, aby sme nad nimi krúžili zas my a bojovali o ne s vínnymi muškami. Prišiel sladký čas vinobrania.

„Fuj, to by som si na seba nedala, ktovie, kto to mal na sebe a aké energie na seba prenášaš,” vravia mi. Nie, nie som taká chudobná, aby som musela nakupovať v sekáčoch. Mňa to prosto len baví. Je to o tej atmosfére, o tej vôni, o tých príbehoch a spomienkach, čo sú v šatoch. V sekáčoch je niečo, čo v obchodoch nikdy nie je, a naopak, nie je tam otravná predavačka, ktorá sa vás hneď, ako vojdete, začne pýtať, či vám môže pomôcť.“ Ooo, áno, mohli by ste za mňa vybaviť všetky maily dnes, navariť večeru a odniesť mi nákup, lebo ma bolí chrbát?”…

Keby ste si mohli vybrať medzi svetovým mierom a peniazmi Billa Gatesa, akej farby by bolo vaše Ferrari?