Rozhovor s opátom kláštora premonštrátov v Jasove Martinom Štrbákom o babylonskom zajatí rehoľníkov a „čudnom“ 20. storočí.

Je čas prázdnin a dovoleniek. V tomto období navštevujeme v oveľa väčšej miere ako inokedy kultúrne pamiatky. Prinášame vám príbehy štyroch z nich. Všetky sú príkladne obnovené, alebo sa postupne obnovujú, a získali aj titul Kultúrna pamiatka roka.

Druhého augusta oslavujú františkáni sviatok Porciunkuly. Voľný preklad z taliančiny je čiastočka zeme. Na tejto čiastočke zeme stojí už približne 900 rokov malý, no zázračný kostol Panny Márie Anjelskej. Tu našli útočisko prví františkánski bratia, tu sa udiali všetky kľúčové okamihy františkánskeho hnutia, keď ešte nikto netušil, že raz nad tým kostolíkom vyrastie ozrutná bazilika a tým vznikne kostol v kostole. Pre tento kostolík František zázračne vybavil odpustky, aké mali dovtedy len tri baziliky sveta. Sem ušla skoro ráno na Kvetnú nedeľu aj Klára, ktorá potom založila Klarisky a stala sa svätou. A tu našla Františka aj sestra smrť.

Tak ako je vojna drogou pre vojnových fotografov, tak sa stala drogou aj pre maliara Ladislava Mednyánszkeho. Fascinovala ho, priťahovala, odpudzovala i inšpirovala. V blízkosti frontových línií strávil veľa mesiacov. Dobrovoľne a rád.

Na operetu sa oponenti odjakživa pozerali cez prsty ako na menejcenný zábavný žáner. Mladšiu sestru opery to však vôbec nemusí frustrovať. Publikum ju totiž miluje. Aj na Slovensku vždy živila divadelnú pokladnicu (neraz bez ohľadu na kvalitu predstavení či dokonca samotných diel).

Dňa 6. januára 2015, na Tri krále, som sa zúčastnil modlitbového stretnutia pred Vatikánskou nunciatúrou z úmyslom duchovnej podpory pre arcibiskupa Bezáka. Prvé takéto stretnutie sa uskutočnilo 6. júla 2013, pri prvom výročí jeho odvolania. Odvtedy sa jeho sestra Gabika spolu s priateľmi už viac ako rok a pol, každého 6. v mesiaci, stretávajú pred nunciatúrou, aby sa modlili.

Pochádza z Ruska, jeho rodina utiekla pred občianskou vojnou z Gruzínska, nedávno utekal znovu aj s rodinou, tentoraz z Krymu. O atmosfére strachu po ruskej anexii Krymu hovorí z vlastnej skúsenosti. Nový bratislavský liberálny rabín Miša Kapustin.

Kým trh a proklientsky prístup za posledných 25 rokov posunuli veci v súkromnom sektore výrazne vpred, zdravotníctvo zaostávalo. Pritom trocha inovatívneho prístupu v lokálnych podmienkach by dokázalo mnohé zlepšiť. A netreba ani čakať na ministerstvo.

Ak nebudeš poslúchať, príde si po teba …! Namiesto troch bodiek doplňte ľubovoľnú postavu, ktorou vás v detstve strašili rodičia, alebo ktorú dnes používate na deti vy. Čo rodina, to vlastný repertoár v originálnom jazyku, ktorý prezrádza viac, ako sa na prvé počutie zdá.

Informácie, ktoré tamojší obyvatelia o vývoji majú, sú najčastejšie neoficiálne a „uniknuté“, čo vzbudzuje pocit, že situácia je v skutočnosti oveľa horšia a pomáha konšpiráciám o zatajovaní.