Kto má v našej krajine najväčší vplyv? Kto všetko poťahuje nitkami v zákulisí? A kto má najväčší vplyv na verejnú mienku a verejný vkus?

Prostonárodné slovenské povesti Pavla Dobšinského, opierajúce sa o Slovenské povesti Jána Francisciho a Prostonárodné povesti

Sviečková manifestácia bola jediným a

Vonkajší tlak na opozíciu, aby proti Ivanovi Gašparovičovi postavila silného prezidentského kandidáta, je pochopiteľný. No objednávka na „protificovského“ prezidenta je trochu falošná. Ten môže mať význam iba ako autorita so silnými názormi. Je to teda úrad pre Ivetu Radičovú či

Bratislava/nahlas je opäť potrebná, ale vtedajší žáner by už dnes asi neuspel Rozhovor s Mikulášom Hubom

Pred tridsiatimi rokmi bol vyhlásený nový štát. Mal byť výsledkom tisícročných snáh, mal stáť na cyrilo-metodských tradíciách a mal ctiť slobodu. Esej o tom, ako to dopadlo, napísal Peter Zajac.

Slovenská republika má tridsať rokov. Princípy slobody sa doposiaľ podarilo zachrániť. Inštitúcie sú však nedobudované, vracajú sa otázniky nad budúcnosťou aj tiene minulosti. Dokážeme spracovať svoju históriu tak, aby sa znova a znova neopakovala? Dokážeme to urobiť triezvo a pritom bez sebanenávisti?

29. marca 2004 vstúpilo Slovensko oficiálne do NATO. Aj napriek počiatočnému skepticizmu sa v referende väčšina obyvateľstva vyjadrila za vstup do Aliancie. Aké dôležité to bolo, vidíme dnes.

Michael Žantovský bol v čase, keď Česká republika dostala pozvánku do Aliancie, jej veľvyslancom v USA. Slovensko ju vtedy nedostalo. Ako to brali Česi a čo urobili pre to, aby sa Slovákom nakoniec ten vstup do NATO podaril?

Prešlo 18 rokov, odkedy Slovensko vstúpilo do Atlantickej aliancie. Je naše členstvo dospelé aj naozaj, alebo iba počtom rokov? Pod lampou hovorí Martin Bútora, ktorý bol vtedy veľvyslancom Slovenska v USA, a teda skutočne v centre diania.