Medzi najčastejšie správy, ktoré dostávam na sociálnych sieťach, patria otázky stredoškolákov a vysokoškolákov o tom, ako správne naštartovať svoj úspešný príbeh. Ako získať prestížny džob. Ako konať, aby človek nezlyhal v očiach druhých aj pred sebou samým.

Malá anketa s redaktormi a pracovníkmi .týždňa, v ktorej sa okrem iného dozviete aj to, že v jednej rodine sa v čase pristátia odohrala oveľa dôležitejšia udalosť.

Človek je len človek. A len čo sa ocitne v tej neprirodzenej situácii, keď stojí na pódiu a tridsaťtisíc ľudí mu s nadšením tlieska a kričí extázou, môže mu z toho prepnúť. Môže si myslieť, že je toho, nebodaj, hoden.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová bude v pondelok rokovať s poľským kolegom Adrzejom Dudom. Ten ju privíta predpoludním na nádvorí Prezidentského paláca vo Varšave a následne budú rokovať „medzi štyrmi očami".

V bratislavskom Starom Meste by malo od septembra pribudnúť nové záchytné parkovisko pre takmer 50 áut.

Tento môj príspevok by pokojne mohol mať aj názov Lavice života. Rómovia sú súčasťou môjho života od detstva a nepamätám si jediný prípad, keď by sme túto otázku riešili. 

V decembri dvíham všetky telefóny s úsmevom. Od prvých dní mesiaca nie je deň, aby nám niekto neponúkol pomoc.  

Je to ťažšie, ako som si vždy myslela. Nerozmaznať dieťa dostatkom. Všetci chceme, aby si naše deti vážili veci, všetci vieme, že je najlepšie nechať ich túžiť, že si veci musia zaslúžiť, šanovať. 

Žlté vesty slúžia na zviditeľnenie. Niečo ako: Aha, tu som! Lebo keď už raz musíš vystúpiť zo svojho pokazeného auta na cestu, mali by ťa ostatní vidieť.

Pod vankúšom mám už pár dní rozčítanú knihu Umlčaní, príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Obraciam jej stránky často so slzami v očiach. Počas jarných zhromaždení Za slušné Slovensko v Prievidzi opakovane zaznelo: „Ján a Martina, prosím, prepáčte, že sme vás nedokázali ochrániť!“