Ten „feťáčik“, ako Lyrika na twitteri označil futbalový reprezentant Slovenskej republiky Weiss, po potýčke v reštaurácii, kde Lyrik schytal stoličkou do hlavy, je spoluautorom albumu Modré hory: BIG BEAT, čo je podľa mňa najlepší album, ktorý na Slovensku za posledné roky vyšiel. Dokonca si dovolím tvrdiť, že nikto sa ešte tak nepriblížil genialite Štrpkových textov ako práve Lyrik. V mojom rebríčku je to pravý, nezávislý trubadúr vzácneho druhu – rebelského a nepoddajného. Za čo, samozrejme, platí. Pobytom v undergrounde.

Humanitné a spoločenské disciplíny zažili so slobodou svoju hviezdnu hodinu, banalizáciu aj pád. Sloboda vedeckého bádania je fascinujúca, súčasná orientácia na štandardizáciu a kvantifikáciu však odporuje elementárnemu zmyslu vedy a dnešný postoj politickej moci a jej inštitucionálnych poskokov k vede pripomína feudálny vzťah pánov a paholkov.

Po poslednom videu Mariána Kuffu na našej stránke a mojej odpovedi naň sa strhla búrka reakcií. Na jej intenzite nebolo veľa prekvapivého, ale obsah je celkom poučný.

„Snívam o tom, že jedného dňa budú moje štyri deti žiť v krajine, v ktorej ich nebudú posudzovať podľa farby pokožky, ale podľa charakteru.“ Týmito slovami ukončil Martin Luther King svoj najslávnejší prejav Mám sen. Predniesol ho v auguste 1963 pred Lincolnovým pamätníkom vo Washingtone na demonštrácii, ktorou sa končil pochod hlavným mestom.

Milí priatelia, dobré jedlo nie je zlé. K jedlu však, viac ako čokoľvek iné, potrebujete dobrého partnera. Človeka, ktorý rád sedí za stolom, ktorý nepohrdne zákuskom, suchárom ani rezňom. Človeka, ktorý dopraje sebe i vám. Človeka, ktorý nezávidí. Mám známeho, ktorého do nepríčetnosti vytáča obradnosť a neúprosná pomalá ležérnosť môjho stolovania. Kdesi sa dočítal, že ľudia, ktorí si vychutnávajú jedlo, sú oveľa lepšími milencami ako tí, čo všetko nahádžu do seba bez pôžitku. On nevidí rozdiel medzi salámou plnou pomletých chrupaviek a výberovou šunčičkou.

Milí priatelia. Tento stĺpček by som chcel venovať psom. Každý stretol svojho životného psa. Možno to bol susedov oňuchávač. Rafol vás do lýtka. Preto teraz psov bojkotujete. Možno sami chováte psovitú šelmu, práve vám olizuje ruky. V mojom živote bolo niekoľko psov. Prvý bol susedov Lesan u babky na dvore. Mal som ho rád, ako dieťa som ho skusmo kopol, on vyceril tesáky, zdrapil ma za tepláky. Potom bol jeden vlčiak, ktorý mi kovovým náhubkom udrel do hlavy, lebo ako komótne dieťa s nadváhou som sa nevyšplhal na strom. Potom prišla Brita.

Všetko zásadné sa udeje v detstve, niekedy medzi štvrtým, piatym rokom a, povedzme, dvanástym. Z vecí, čo boli prv, si zvykneme pamätať sotva fragmenty, a veci, čo boli neskôr, už sa nepodpísali takým definujúcim spôsobom. A veru neviem, odkiaľ to mám, aj ma to mrzí, o to viac, že v mojom prípade to sedí dokonale. Nevenujem sa ničomu, čo by nezačalo vtedy a tam. Filmy a seriály, knižky, videohry (o prvom kontakte v budapeštianskom Vidám parku niekedy inokedy) a, samozrejme, komiksy.

Ľavicovoliberálni intelektuáli bijú na poplach: v strednej Európe je vraj ohrozená demokracia a vracia sa autoritárske poňatie moci.

Keď som bola v brušku, neboli ešte ultrazvuky. Mama bola u doktorky len párkrát, a o tom, čo sa dialo v jej vnútri, vedela len z rozprávania mojej starej mamy, prípadne z nejakej socialistickej knižnej príručky typu Mama a dieťa. Pár obrázkov v nevýrazných farbách, návod, ako sterilizovať plátenné plienky… Ja mám digitálne tehotenstvo. Otehotnela som na prvý pokus podľa aplikácie v iPade. Potvrdilo sa to v ten deň ešte ovulačným testom. Po troch týždňoch tehotenským testom.

Kolektívne vystúpenie vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu z prípadu Cervanová nijakého psychológa zrejme neprekvapilo. Je ako vystrihnuté z piatej kapitoly knihy Carol Trevisovej a Elliota Aronsona Chyby se stali (ale ne mou vinou).