Koniec mimoriadnej synody o rodine pripomenul konflikt vnútri katolíckej cirkvi spred sto rokov.

Na jar prišla z výskumnej stanice na južnom póle správa, že tamojší astronómovia objavili v rádiových vlnách z vesmíru stopy po gravitačných vlnách. Bola z toho veľká sláva. Po pol roku je všetko inak. A môže za to nočná mora každej gazdinky. Prach.

Dá sa osudovo zamilovať do mesta? Do Paríža celkom určite. Publicistka Andrea Puková a fotograf Peter Župník pripravili nádhernú knihu, ktorá vám napovie, kam ísť v tomto meste, keď ste zničení z pamiatok a pamätihodností. Volá sa Zaľúbení do Paríža.

Desiateho septembra sa v Piešťanoch začne 9. ročník filmového festivalu Cinematik. Ktoré filmy by ste si na ňom nemali nechať ujsť?

Francúzsky režisér Sylvian Chomet nakrútil svoj prvý dlhometrážny hraný film. Má názov Attila Marcel. Je v ňom jemný humor, má dokonalú obrazovú kompozíciu, nostalgickú atmosféru a určite stojí za pozretie.

Bratislavská firma Thapir vytvorila mobilnú aplikáciu, s ktorou nájdete všetky zaujímavé udalosti vo vašom okolí, nech ste kdekoľvek na svete.

Nehovorte o politike a náboženstve. Tak znie pravidlo číslo jedna pre najrozšírenejšiu nelegálnu dátovú sieť v Havane. Tí, ktorí sa stanú súčasťou siete routerov a antén akceptujú toto pravidlo ako podmienku prežitia. Pripojením sa k tejto službe vzniká isté spoločenstvo, pričom každý člen vie, že nesmie vzbudzovať pozornosť. Napriek všetkým týmto prísnym obmedzeniam, stojí tá skúsenosť za to. Zažiť závrať z toho, že ste online, aj keď v skutočnosti viete, že ste offline. Je to ilúzia internetu, ktorý funguje, kým svieti kontrolka na vašom routeri.

Jedna z najlepších pesničiek na tomto svete je Redemption Song od Boba Marleyho. Pieseň spásy. Jej druhá sloha je zvlášť omračujúca: „Emancipate yourselves from mental slavery / None but ourselves can free our minds / Have no fear for atomic energy, / ´Cause none of them can stop the time.“ Keď sa to preloží do slovenčiny, stratia slová svoj do mramoru vytesaný cveng, ale nech: „Osloboďte sa z mentálneho otroctva / Nikto okrem nás nemôže dať našim mysliam slobodu /Nemajte strach z atómovej energie / Pretože nezastaví čas.“

V prvých novembrových dňoch onoho Annus mirabilis, zázračného roku 1989, sme vytvorili akési spoločné kolektívne telo. Dostalo názov Koordinačný výbor VPN. Bol to pracovný organizmus, nemal predsedu, podpredsedov ani volených členov. Bol verejnou tvárou Verejnosti proti násiliu a odobrilo ho svojím súhlasom 22. novembra Námestie SNP. Bol otvorený, menil sa, ako ľudia prichádzali a odchádzali. Účasť každého človeka bola dobrovoľná, jej známkou osobná odvaha. Stojí za to pripomenúť si jeho členov.

Nie je nič malichernejšie ako tieto liberálno-konzervatívne vojny, ktoré zas zaplavili internet po videu s Mariánom Kuffom. Je mi z nich nanič, pretože sú také zbytočné a stoja iba na obmedzenosti na oboch stranách. V našej hudobnej kapele sme všetci bezbožníci. Nechodíme do kostola. Naša viera tu je, ale nedokážeme ju definovať nábožensky. Stalo sa nám však, že nás začali v kláštore počúvať mnísi. Jedného pekného dňa sme sa opatrne zoznámili a odvtedy si navzájom vymieňame baktérie – v duchovnom zmysle.