Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice je tragédiou, ktorá zasiahla celé Slovensko. Tak to aspoň opisovali titulky článkov. Niektorých však nezasiahla tak, ako titulky naznačujú.

Stáří – toto slovo není chápáno jednoznačně, a pokud není vysloveno v kontextu, vlastně ani nevíme, jak se k němu postavit.

Francii možná čeká obnovení povinné vojenské služby. Alespoň to prosazuje prezident Emmanuel Macron.

Doteraz nezaujímavý prvok sa v priebehu posledných rokov stal novodobým benzínom či ropou budúcnosti. Lítium je kľúčovým prvkom v batériách elektrických áut, ktorých produkcia narastá. Máme ho aj my na Slovensku?

Článok natrhol moje ešte stále čerstvé rany. Jediným dôvodom, prečo sa k téme vraciam, je pamiatka našej obetavej mamy a nádej, že ak o téme budeme hovoriť, nezomrie toľko ľudí v aktívnom veku a tí ostatní nebudú musieť žiť s trvalými následkami, ktoré znížia kvalitu ich života.

Organizácia tentoraz nastavila zrkadlo nášmu zdravotníctvu. Radostné čítanie to nie je, no najhoršie je, že sme jediná vyspelá krajina sveta, kde zomiera relatívne viac ľudí na rakovinu ako tomu bolo v roku 1990.

Keď sa v roku 2011 objavila kauza Gorila, najznámejší prípad svojho druhu, oslovili ho novinári, ktorých zaujímali dejiny korupcie na našom území. Tak zistil, že je to povestné biele miesto a zostavil prvú publikáciu tohto druhu. Historik Peter Šoltés.

Nejdřív jsem si myslel, že je to cvok. Ve vlaku Tatranské elektrické železnice z Popradu do Starého Smokovce pobíhal starší muž v bílém tričku od jednoho okna k druhému a fotil ostošest. Neměl digitál, ale starý fotoaparát na filmy – ty během dvaceti minut cesty spotřeboval asi čtyři.

Nemôžem si pomôcť a asi aj psychoanalytik by mal k tomu čo povedať, ale milujem filmy o zmenšovaní. 

V polovině osmdesátých let vzbudil v jinak dosti zatuchlých poměrech oficiálně vydávané literatury značnou pozornost historický román Antona Hykische Milujte královnu – byla jí Marie Terezie. Že šlo o překlad ze slovenštiny, český čtenář tehdy možná ani příliš nevnímal.