Niektoré veci sú všade na svete rovnaké. V iných farbách, tvaroch, končinách, ale ľudia majú krásnu vlastnosť prejavovať sa takmer rovnako, nech pochádzajú odhocikiaľ. Matka starajúca sa o dieťa ‒ ok, nemá kočík a cumeľ, ale má tú istú lásku, nehu a strach. Šofér autobusu, vždy rovnako dôležitý – v Indii či na Slovensku. Úradník jediaci svoj obed v kancli. Namyslený biznismen v aute so šoférom parkujúci v strede križovatky.

Mimo územia Slovenka žije veľa Slovákov, ktorí uvažujú o návrate domov. Je to ilúzia či realita? Prinášame jednu úvahu tohto typu.

Poľsko-americké spojenectvo je nanič, vyjadril sa údajne poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski začiatkom tohto roku. Vyplýva to z nahrávky odpočúvaného rozhovoru, ktorú získal časopis Wprost. Sikorski je považovaný za proamerického politika a tým väčší šok jeho slová spôsobili.

„Ako nás vyspievam z tohto smútku?“ Islandská umelkyňa pozýva poslucháčov na hudobnú výstavu bolesti a nádeje v uzdravenie.

Odkedy sa najveselší barak východného bloku premenil na azda najzlostnejšie cvičisko, už do Maďarska nechodievam. A teraz zrazu toto.

Presne 27. januára 1945 oslobodila Červená armáda koncentračný tábor Auschwitz. Prinášame unikátne svedectvo slovenského Žida, vtedy väzňa, o posledných dňoch tohto hrozného tábora pred oslobodením.

Na voňavo priezračnej hladine Ochridského jazera zazriem ochridského pstruha, čo dodáva mojej prvej ceste do Macedónska čaro.

Vzťahy so Spojenými štátmi americkými boli pre Európanov vždy významné. Myšlienka atlanticizmu, úzkeho spojenectva starého sveta s tým novým, je však teraz, zdá sa, napádaná zo všetkých strán. Má ešte takéto spojenectvo zmysel?

Mať hlinu za nechtami a vlastné bazalkové pesto. Kľúčové pojmy posledných pár sezón nejde nevidieť, nepočuť, neminúť. Stačí pravidelný prísun obrazovej dokumentácie pestovateľských úspechov iných a ten kus zeminy za domom človek hneď vníma inak.