V roku 1991 sa Dave Grohl a Nirvana tiesnili v malej dodávke na ceste zo Seattlu do Los Angeles, kde v miestnych štúdiách Sound City mali nahrať svoj druhý album Nevermind.

Z retrogangsterky Lovci gangstrov, ktorá sa od 31. januára premieta v našich kinách, trčia ambície. Musia, ak chce vstúpiť do vybranej spoločnosti filmov, ktorým čas len pomáha.

Profesor Peter Staněk neovládol svoje emócie a v diskusnej relácii Slovenskej televízie najprv Ľudovítovi Kaníkovi odporučil držať „hubu“, potom svojho oponenta označil za chrapúňa a svoj hysterický výstup dokončil slovkom: „Hajzeľ!“ Kamery a mikrofóny ešte bežali, takže sa to nedalo nepočuť. Neskôr sa ukázalo, že Staněk sa nerozčúlil nad nejakou nebotyčnou lžou, ale nad pravdivou Kaníkovou poznámkou, že bol kedysi štátnym tajomníkom ministerstva financií.

Bol neporovnateľne čistejší ako všetci ostatní. Mal iné, inteligentnejšie oči, a najmä nežobral. Nepýtal si peniaze ani keksíky, iba sa ma spýtal, ako sa mám, a potom si požičal moj mobil, aby zavolal domov mame. To je ďalšia nezvyčajná vec. Thamelskí chlapci nevolávajú domov. Nehovoria o svojom detstve ani o svojej mnulosti, a to najmä preto, aby si to nepripomínali. Žijú na ulici, spia na ulici na kartónoch, pritúlení k svojim spolupútnikom, pouličným psom a fetujú lepidlo z vrecka. V noci žijú a cez deň spia. V noci sa spať nedá – je zima.

Severná Amerika, konkrétne juhovýchodná Virgínia. Lesnatá, drsná, ale nádherná krajina. Po nociach, len za svitu luny, kde-tu na kopcoch vidno svetielka páleníc. Tuhá pijatika, ktorú tam zo všeličoho možného pália, práve preto dostala meno Moonshine. Píšu sa dvadsiate a tridsiate roky minulého storočia.

Keď sa dnes povie Higgsov bozón, mnohým ľuďom hneď napadne CERN. Niektorým napadne aj veľký urýchľovač LHC, ale len málokto si spomenie na detektory ATLAS a CMS. A to je trochu nespravodlivé. Veď predsa ten objav urobili v CERN-e na LHC práve ATLAS a CMS.

Kemp sme si zložili priamo pod posvätnou Krištáľovou horou. Bol spln. Mesiac osvetľoval horu a naše oddychujúce kone. Sedem z nich sa niekam stratilo, naši koniari strávili celú noc behaním po kopcoch. Vonku však bolo svetlo a…úplne magické. Nevieme, čo od toho buddhistického festivalu, čo sa tu v 4 100 metroch v Nepále koná raz za 12 rokov, čakať. Už v noci sme registrovali stovky malých svetielok. Pútnici sa vybrali na koru – krúženie okolo posvätnej hory, ktoré trvá 12 hodín a treba prekonať dve vyše 5 000-metrové horské sedlá. Niektorí pešo, iní modliac sa a hádžuc sa o zem pri každom kroku. Keď sme ráno zišli do Shey Gompy na miesto samotného festivalu, ocitli sme sa v nejakom bizarnom filme.

Apollo 440 svojho času údajne prehrali súdny spor s Van Halen. Z ich metalovej vypaľovačky Ain't Talkin Bout Love vykuchali len gitarový motív a celkom barbarsky a geniálne ho použili v ich elektronickej famóznej skladbe Ain't Talkin' 'Bout Dub. Projekt Future Sound of Petržalka vzal nehanebne kus textu našej pesničky Udavač a nechal ma spievať toto: čím chceš byť, čím chceš byť, čím chceš byť? Rytmus! Túto vtipnú skladbičku nazval tvorca Čím chce byť v skutočnosti Michal Kaščák.

Všetkému, čo sa opakuje, hrozí zovšednenie a nuda, v ktorej ľahko uniká podstata. Prešla Veľká noc, najväčší sviatok našej civilizácie – hrozí aj jej arcipríbehu nuda?

Mal som taký zvláštny sen. Blížil som sa so skupinou ľudí k veľkej budove. Bol to niečo ako chrám, alebo možno centrálny úrad. Mala veľmi veľa schodov. Zrazu nás predišlo obrovské nákladné auto a pred našimi zrakmi priamo na cestu k budove vyklopilo náklad zeminy a kamenia. A potom zmizlo. Dolná polovica schodov bola teraz zasypaná po celej šírke.