"Keď má človek v rukách kladivo, všeličo mu pripadá ako klinec," hovorí obľúbenú múdrosť mojej kamarátky Evy Borušovičovej. Keď si na ňu spomeniem, všeličo mi hneď pripadá ako potvrdenie jej platnosti.

Motokrosový freestyle je športové odvetvie, ktorého popularita vo svete v ostatných rokoch neuveriteľne rastie. Na Slovensku sa mu ako jediný naplno venuje Bratislavčan Branislav Nikš. Sám tvrdí, že mu národnosť otvára dvere do zahraničia.

Zatiaľ čo líder víťaznej strany v holandských voľbách Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu (VVD) Mark Rutte už mesiac prácne zostavuje vládnu koalíciu – a podľa predošlých tamojších zvyklostí to ešte môže nejaký ten mesiac trvať – holandská televízna stanica BNN spolu s Endemolom už mu hľadá nevestu.

Šiesteho marca bude mať Gabriel García Márquez, jeden z najznámejších - a možno aj najlepších - spisovateľov posledného storočia 83. narodeniny. To však nie je hlavný dôvod, prečo sa mu na nasledujúcich stranách budeme venovať. K zamysleniu nad jeho famóznym dielom a kontroverzným životom nás vedie vydanie slovenského prekladu mohutného Márquezovho životopisu od anglického hispanistu Geralda Martina.

Práve v súvislosti s Fullom sa ich u nás vyvinuli dva druhy. Tí prví neboli boháči, rozhodli sa teda podporiť čudného "modernistu" spojenými silami: dávali mu v štyridsiatych rokoch pravidelnú mesačnú apanáž, aby mohol maľovať.

Išiel som si, nič netušiac, po ulici. Bolo to pred Závodského kníhkupectvom, nie dlho po revolúcii (novembrovej, nie októbrovej) a oproti mne išiel jeden z členov Koordinačného niečoho VPN. Zablyslo sa mu v očiach a začal ma prehovárať, aby som bol ministrom kultúry, lebo nevedia nikoho nájsť. Dosť bujaro som sa rozosmial, spýtal som sa ho, či sa zbláznil a išiel som ďalej, pretože som si myslel, že žartuje. Potom som videl, kto sa ministrom naozaj stal (a aj ďalším a ďalším a ďalším a ďalším) a zistil som, že nielenže nežartoval, ale aj jemu, aj jeho nástupcom sa spoľahlivo podarilo nájsť kandidátov ešte horších, než by som bol v nejakom nepríčetnom paralelnom univerze ja.

Emil, predstav si, bol som voliť. Keď sa ma Ujlaky /to je náš domovník/ opýtal, čo pôjdem voliť, povedal som mu že hej, lebo je to moja občianska povinnosť. A Ujlaky povedal, že tak to bolo za komunistov, že teraz to nie je povinnosť, ale právo. Že máš právo voliť, ale aj nevoliť. A že on využije toto právo a voliť nepôjde.

Prvý týždeň MS priniesol potvrdenie Mourinhových slov o tom, že na šampionáte neuvidíme futbal ako v Lige majstrov. Úvodných 16 zápasov mu dalo za pravdu - často to bol futbal ako v zubárskom kresle. Ide o veľa, nervozita by sa dala krájať, nikto nechce urobiť zbytočnú chybu. Ťažko hľadať mužstvo, ktoré očarilo a získalo srdcia fanúšikov.

Hoci v deň nášho rozhovoru oslávil osemdesiate deviate narodeniny, pôsobil nadmieru čulo a spomínanie na udalosti spred niekoľkých desaťročí mu nerobilo žiadny problém. Sám hovorí, že spomínanie je dôležité, pretože na zabúdanie by sme mohli škaredo doplatiť. Veterán československého západného odboja plukovník Pavel Vranský.

Náš pán dekan Vaško najradšej hovorieval o láske. Konkrétne o svojej Zuzane. Bola mu centrom, živlom, nebom, jednotou krás... Sládkovičovu Marínu si do vena priniesli dvojmo. Aj dvoch Volkerov, dve Haľamové, dvoch Novomeských, Beniakov, Rúfusov, Turčányov, Prévertov. "Nemali sme nič, len seba a tie knižočky."