Dokumentárna tragédia o práve na spravodlivosť, o zákulisí najdlhšieho kriminálneho prípadu v dejinách československej justície. Najnavštevovanejší klubový film v roku 2013, Kultúrna udalosť roka a Film roka. Kto sú odsúdení? Kto sú ľudia, ktorí o najdlhšom a najrozporuplnejšom súdnom prípade v dejinách Československej justície rozhodovali? Kto sú svedkovia a kto sú ľudia označení políciou za svedkov? A ako je možné, že tí, ktorí by mali dnes s pocitmi viny mlčať – hovoria otvorene a naopak tí, ktorí by mali byť presvedčení o ich vine – nechcú vypovedať? Tieto a mnohé ďalšie otázky otvára dlho očakávaná dokumentárna tragédia Kauza Cervanová, ktorá skúma šokujúce zákulisie najdlhšieho prípadu v dejinách československej justície, ktorý sa začal v roku 1976. Kauza Cervanová je osemročnou detektívnou výpravou režiséra Roberta Kirchhoffa do temných hlbín dodnes neuzatvoreného a medializovaného prípadu únosu, znásilnenia a vraždy študentky medicíny Ľudmily Cervanovej, ktorý pozná celé Slovensko. <a href="http://www.pantarhei.sk" target="_blank" style="display: block; padding-top: 9px;"><img src="/data/films/kauza-cervanova-dvd.jpg" alt="DVD" align="left" style="margin: -9px 10px 0 0">DVD s bonusom, nezverejnenými materiálmi a rozhovorom s režisérom od&nbsp;30.4.2014 v predajniach PANTA RHEI</a>

Folklóru zasvätili život. Ako občania a reprezentanti tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku teraz odmietajú mlčať. Odborníci a ľudia spätí so slovenským folklórom sa pred voľbami spojili a spustili kampaň „Nie v mojom kroji“. Iniciatívu už podporili desiatky osobností.

Malé Karpaty sú podceňované. Majú to v názve, ktorý naznačuje, že o nič veľkolepé nepôjde. Ale Malé Karpaty majú svoje veľké príbehy, veľké tajomstvá i svojich veľkých hrdinov.

Podle respektované organizace 538 měl minulý týden demokrat Joe Biden 87-procentní šanci vyhrát prezidentské volby, šance republikána Donalda Trumpa byla 12 procent a jedno procento připadalo na remízu. Hotovo?

Dobrý deň, najskôr sa zavreli reštaurácie, kiná, divadlá a fitká, potom prišiel nápad s dvojitým plošným testovaním, a teraz už máme zákaz vychádzania – všetko v priebehu pár dní. Čo takýto postup vlády znamená, akú dôveru to buduje a aký bude výsledok – o tom je ústredná téma nového .týždňa. Okrem toho v ňom nájdete pohľad top vedcov na antigénové testy a tiež krásnych 10 strán o Spiši očami fotografa Alana Hyžu. Prajem Vám dobré čítanie.

Amerika predstavovala to najkrajšie klišé, aké si občan mohol priať – slobodu, vládu práva a volebný ballot ako posvätnosť garantovanú každému rovnako (áno, na to si aj oni museli počkať). V dnešnom diskurze mi chýba diskusia o tom, čo nejaký čas sledujeme, ale radšej nepomenujeme. Časy, keď boli Spojené štáty svetovou demokratickou jednotkou, sú preč, nestalo sa tak z minúty na minútu a ani teraz neprinášam čerstvé správy.

Prečo niekto popiera riziko a iný ho zase nafukuje až do absurdity? Psychoanalytik a psychoterapeut Peter Pöthe vie, prečo máme v kríze dva vyhrotené názorové póly. Je to prirodzené, ale treba, aby elity situáciu zvládali, hovorí.

Primárka Júlia Horáková vracia štátne vyznamenanie ako protest proti krokom vlády pri testovaní.

„Hej, vy, pane, čo ste zač?“ kričím ako zapisovateľ osobných údajov na postaršieho pána, ktorého v obci Dolný Lopašov dobre poznajú. „Ferko Hornák, pokrývač,“ smeje sa hneď v nedeľu tesne po siedmej ráno a podáva mi občiansky preukaz. „Nula deväť nula...už si nepamätám číslo na telefón,“ dodáva. Zapisujem tak aspoň číslo domu. „Včera som tu bol dvakrát, ale bola rada. Aj keď nemusím, došiel som,“ tvrdí a zapisujem mu poradové číslo. Podávam mu lístok a posielam ho na výtery.

Už dlho nám nevládnu tí najlepší z nás. Systematicky a vytrvalo odmietame elity, ktoré zavrhujeme preto, že nás dávno prerástli. Stelesňujú to, čo Slováci veľakrát nemajú radi. Úspešných a bohatých ľudí.