rovnako ako pán Hornák sa prišlo otestovať ďalších 560 ľudí. Z toho až 422 ľudí vybavil odberný tím v sobotu, čiže asi dve tretiny zo všetkých, ktorých prešli prah dolnolopašovského kultúrneho domu. Približne 90 percent tvorili ľudia s trvalým pobytom v Dolnom Lopašove nachádzajúcom sa asi 30 kilometrov na sever od Trnavy a asi 20 kilometrov na západ od Piešťan. Okrem jedného boli všetci negatívni. Obec s takmer tisíc obyvateľmi sa rovnako ako každá iná posledný októbrový víkend pustila do celoslovenského plošného testovania na covid-19.

Autor tohto textu si vyskúšal prácu administratívneho pracovníka. V tíme bola jedna vojačka, jeden policajt, traja zdravotníci a dvaja administratívni pracovníci.

sobota

Päť hodín pätnásť minút, sobota ráno. Zvoní budík na mobile. Stláčam tlačidlo zrušiť, nie je treba „uspať“, hore som už od štvrtej rána. Treba rýchlo vstať, nachystať sa a o šiestej sa hlásiť v miestnom kultúrnom dome. Také sú pokyny armády. Je úplná tma, prší a mierne fúka. Na posledný októbrový deň je počasie teda normálne. Keďže sme traja z tímu z jednej ulice, dohodneme sa a kráčame spolu. Pred miestnym „kulturákom“ už čaká vojačka z Hlohovca a policajt z Piešťan. Zdravíme sa a púšťame sa do príprav. Samozrejme, pre každého je to novinka, treba sa rýchlo zorientovať, pretože už pred siedmou ráno sa začali ľudia zhromažďovať na schodisku pred vstupom. Starosta obce Mário Beblavý pobehuje po sále a vestibule, kde sú už pripravené priestory a kontroluje, či niečo nechýba. 

Už skoro ráno sa vytvorí dlhý rad asi 80 metrov, až k neďalekému obecnému úradu. Starosta nastavuje livestream na Facebooku. Namieril ho zvnútra kulturáku cez okno smerom von na postávajúcich ľudí, aby ho videli a vedeli, kedy majú prísť sa postaviť do rady. Neskôr ho ale musel zrušiť, padla totiž sťažnosť ohľadom GDPR, aj keď väčšina ľudí v komentároch pod oznamom dala jasne vedieť, čo si o sťažnosti myslí.

Ako prví sa otestujeme my, piati pracovníci, jeden policajt a jedna vojačka. Všetci negatívni. Pár minút po siedmej vpúšťame do vestibulu prvých ľudí. „Začali sme pociťovať stres, lebo pred kultúrnym domom už stál dlhý rad. Hovorili sme si, že takýto prvotný nával ľudí bude tak tri hodinky a potom sa to upokojí a začnú chodiť priebežne. Omyl,“ tvrdia zdravotníčky Janka Kubišová a Mária Fratričová. Prekvapila ich extrémna sobotná účasť. „Počas celého dňa sme cez okno sledovali rád, v ktorom bolo nonstop cca 60 ľudí,“ hovorí Janka. „Naša ‚čakáreň‘ na výsledok testov bola obmedzená na 10 miest a nonstop bola plná. Bolo nám veľmi ľúto ľudí, čo museli v tom nečase stáť dlhé hodiny vonku,“ dodáva Mária.

Najprv dezinfekcia, vysmrkanie sa. Potom predloženie občianskeho a ide sa na testy. Väčšina ľudí nevie, čo má čakať. Preto sa pri vopchaní tyčinky do nosu zatvoria oči a zatnú zuby. Po pár sekundách je už ale dobre. A odchádzajú do čakárne, kde musia byť dvojmetrové rozostupy.

„Dali ste mi dva lístky,“ hovorí mi pán. „Áno, obidva treba,“ odpovedám mu. Ešte netuším, že s touto otázkou sa budem pravidelne stretávať celé dva dni.