... a to som si myslela že pravidelné návštevy psychiatra, vlastná hudobná tvorba, motanie sa po Himalájach či napísanie autobiografickej knihy sú už úplné maximum, čo môže človek urobiť na získanie maximálnej sebareflexie...omyl. Vlastné dieťa to všetko ďaleko predstihuje. Za tie tri týždne som sa naučila o sebe strašne veľa. Naučila som sa chápať, riešiť a akceptovať svoje vlastnosti a chyby, o ktorých som dávno vedela. To dieťa je, aj keď sa človek naozaj snaží neprojektovať sa do neho, dokonalým zrkadlom.

Traja ľudia, tri príbehy, traja režiséri, jeden film. Do slovenských kníh prišli Zamatoví teroristi Paľa Pekarčíka, Ivana Ostrochovského a Petra Kerekesa.

Francúzsko vyčnieva v EÚ tým, že úrad prezidenta sa teší silnej, takmer monarchistickej pozícii. Väčšina prezidentov založila dokonca múzeá na svoju pamiatku, vždy v najzapadnutejšej provincii. Navštívil som tieto vysoko symbolické miesta, obmedzil som sa však len na troch prezidentov, ktorých Francúzi znovuzvolili. Na Charlesa de Gaulla, od roku 1959 do 1969 prvého prezidenta piatej republiky, socialistu Francoisa Mitteranda (1981 – 1995) a na gaullistu Jacquesa Chiraca (1995 – 2007).

V živote som veľa necestoval, o cudzích krajinách neviem nič. Keď náhodou do nejakej prídem, všetko mi je divné. Tak si už roky na každej takejto ceste značím drobné postrehy, aby som z toho údivu nič nestratil. Tu je mojich deväť poznámok z trojtýždňovej cesty po Kalifornii. Ešte na obed v Mamonth Lake pozorujeme rastafariánov, ako zlyžúvajú svah, a už o tri hodiny a dvesto kilometrov nezvládam hlboký nádych v štyridsaťstupňových horúčavách Death Valley. V Yosemittoch meter odo mňa žuje trávu srnka, o pár sto kilometrov ďalej v Las Vegas, v napodobenine Benátok, premávajú gondoly. Ak túžite po rôznorodosti, Kalifornia je správne miesto.

Ako si vytvoriť a zachovať hlboké priateľstva v čase šialeného networkingu? Vyskúšajte pár tipov od odborníkov a Macka Pu a zažijete malú zmenu s veľkým dôsledkom.

Tak nám vypukla štvrtá sezóna Hry o tróny. Zima síce stále neprišla, ale už je zasa o kúsok bližšie. Štatistiky nepustia, dívajú sa aj ľudia, do ktorých by to nikto nepovedal. A najkrajšie na tom je, že pred troma rokmi by to o sebe nepovedali ani oni sami. Fantasy seriál podľa zatiaľ nedokončenej ságy žijúceho klasika, ktorého meno v roku 2011 poznal len relatívne úzky okruh žánrových čitateľov? Neexistuje, nikdy v živote!

Európa zažila v 20. storočí tri hrozné genocídy. Začalo sa to tou arménskou v roku 1915, čo bola osmanská genocída proti jednému národu. Potom nasledovala komunistická genocída proti všetkým triednym nepriateľom. A nakoniec nacistická genocída proti jednej rase.

Týždeň pred voľbami v Maďarsku sú oproti aprílu 2010 podstatné tri zmeny. Ale to kľúčové – očakávaný výsledok – ostáva nezmenené.

Ak chceme, aby sa nám v marci zazelenalo, treba si už teraz zašpiniť prsty. Premeňme svoje byty a domy na skleník, vybehnime aj do záhrady, postarať sa o stromy a kríky. Čaká nás odmena minimálne pre tri zmysly: zrak, čuch a chuť.

Klameme seba aj ostatných, aby sme vinou sveta nemuseli trpieť. Pravda totiž bolí. Preto väčšina Slovákov nikdy nepripustí, že Kotleba je extrémista, (len, skrátka, nemá rád Cigánov), nepripustí, že obvinení z kauzy Cervanová by mohli byť úplne nevinní ľudia, (presne ako ty a ja), alebo že si Hedviga Malinová svoje zbitie nevymyslela, ale je tou najkrutejšou obeťou šikanovania nového slovenského štátu, (pri ktorej je Kafkov Proces vzdialená, abstraktná rozprávka). Na internetových diskusiách tohto časopisu sa pri článkoch o všetkých troch kauzách objavujú nicky tých istých rozzúrených persón.