„V nedeľu pôjdem do kostola do Harlemu!” hrdo som oznámil Blahovi Uhlárovi, Petrovi Tilajčíkovi a Braňovi Mosnému z Divadla Stoka, s ktorými trávim väčšiu časť augusta na festivale FringeNYC v New Yorku. Stoka už má za sebou všetkých päť predstavení a nedopadla vôbec zle – ale o tom až v reportáži po návrate domov.

Hokejové majstrovstvá sveta Slovákov spájajú ako máločo iné, v dobrom aj v zlom. Bavíme sa, tešíme, sme smutní, ale vždy (takmer) všetci spolu. Po medailovej žatve v období 2000 až 2003 sa to potvrdilo aj v posledných rokoch. Nádherná olympijská púť staršej, ale stále konkurencieschopnej zostavy v roku 2010, o rok neskôr prvý domáci šampionát v samostatnej histórii, ktorý síce výkonnostné predstavy nenaplnil, ale emotívny bol aj tak, a vlaňajšia nečakaná strieborná premiéra vynoveného realizačného tímu. Po roku opäť stúpol počet hokejových expertov na Slovensku, podľa skromného odhadu ich máme prinajmenšom 5 miliónov.

To, čo stihli najzadlženejšie štáty Európy za dve dekády konjunktúry, dobieha Slovensko počas krízy. Cvalom. Dynamika rastu štátneho dlhu za posledné tri roky zaraďuje Slovensko na roveň takých „premiantov“ celej EÚ, ako sú Portugalsko, Cyprus, Slovinsko, Španielsko. Zvýšenie zadlženia takmer o 50 percent (z 35 miliárd eur v roku 2009 na 52 miliárd v roku 2012) má na svedomí predovšetkým prvá Ficova vláda, ktorá zoči-voči drastickému prepadu HDP (mínus 4,9 v roku 2009) neurobila v rozpočte žiadne korekcie – zrejme ako jediná v EÚ.

Na pokus o diskreditáciu názorov Rogoffa a Reinheirtovej bol najvyšší čas. Cez nimi definovanú hranicu dlhu 90 percent HDP sa eurozóna prehupla práve v roku 2012.

Peter Boone a Simon Johnson, dvaja bývalí hlavní ekonómovia Medzinárodného menového fondu, pred rokom varovali, že po „európskej kríze príde ešte devastujúcejšia kríza, ktorá sa pravdepodobne začne v Japonsku“.

Dovolenky sa za posledné roky zmenili. Nuda na dlhej ceste autom či lietadlom už neexistuje. Môžeme počúvať hudbu z telefónu alebo sa hrať na tablete. Ale ako zaručiť, že všetky gadgety budú na pláži či v pralese fungovať?

V školskej rubrike .týždňa sa venujeme prevažne základnému a strednému školstvu. Chceme však dať priestor aj závažným témam z oblasti vysokého školstva. Tentoraz prinášame pohľad Petra Gubiša.

Eurozóna je už rok a pol v recesii. Je to najdlhšia recesia od jej vzniku. Popri južanských krajinách sa v neľahkej situácii ocitajú aj krajiny, ako sú Francúzsko, Holandsko alebo Fínsko. USA už vyrábajú viac ako pred krízou, zatiaľ čo prepad ekonomiky v Európe sa od krízy podobá vývoju počas Veľkej depresie. V Grécku padla životná úroveň o 15 percent, Taliansko a Portugalsko sa posunulo 13 rokov dozadu. Na začiatku krízy bola nezamestnanosť v eurozóne a USA na rovnakých deviatich percentách, v Európe je v súčasnosti dvanásť proti americkým ôsmim percentám.

Českom už dlhšie hýbe „vojna“ inštitúcií – prezidenta Miloša Zemana s ministrom zahraničných vecí Karlom Schwarzenbergom – o veľvyslancov.

S barónkou Thatcherovou odišla jedna z posledných veľkých postáv dvadsiateho storočia, ktoré vedeli, akým zlom bol komunizmus a aký nemravný je socializmus. Čo príde po nich?