Arabská jar 2011 je už kalendárovo minulosťou, pohyby, ktoré spustila, sú však ešte ďaleko od konca. Tunisko, Egypt a Líbya majú za sebou historicky prvé slobodné voľby a nové politické reprezentácie; ich bývalí vodcovia sú v exile, vo väzení alebo po smrti. Ešte väčšie veci sa však momentálne dejú v Sýrii, krajine, kde povstanie proti vláde prezidenta Asada vstúpilo minulý týždeň do novej éry. Opozícia atentátom zdecimovala najvyššie velenie Asadových ozbrojených síl vrátane ministra obrany, jeho zástupcu (a Asadovho švagra), ako aj šéfa tajných služieb.

Keď sa východná Európa v roku 1989 vymanila z temného a opresívneho mračna dejín, zapadní zástancovia liberálnej demokracie boli nadšení.

Krajiny občas stoja pred voľbami podobne ako hrdinovia rozprávok: ak sa rozhodneš pre jedno, bude zle, ak pre druhé, bude ešte horšie. Izraelská voľba, či uskutočniť vojenskú akciu proti Iránu a jeho jadrovému programu, je ako vystrihnutá z Dobšinského. V čomsi je táto voľba dokonca ešte ťažšia: je takmer nemožné posúdiť, ktorá z dvoch možností – zaútočiť alebo riskovať jadrový Teherán – je voľbou zlou, a ktorá ešte horšou.

Americký prezident sa pustil do zápasu, ktorý pre neho môže byť zničujúci. Pokúsil sa siahnuť na taký posvätný princíp, akým je pre americkú cirkev náboženská sloboda.

Ich vplyv na USA i beh sveta je opradený legendami. Čo o ňom však hovoria samotní ľudia, ktorí židovskú vec obhajujú profesionálne? Prečo sú americkí židia takí úspešní? A prečo aj nežidovskí Američania podporujú Izrael?

Newt Gingrich sa teší. Prieskum, ktorý vykonali Washington Post a ABC News v štáte Iowa, ukázal jeho vedenie pred ostatnými republikánskymi kandidátmi na prezidenta. Dôležitý výsledok, ale Gingrich je natoľko špeciálny, že všetko ešte môže byť inak.

V sobotu ráno vyšiel v novinách Washington Post hlavný titulok a tiež prvý vedľajší titulok na prvej strane, ktorý úplne výstižne zhrnul zmätky, čo zavládli o šiestej podvečer deň predtým.

Amerika je rozdelená na dve časti, ktoré sa správajú výrazne odlišne v otázkach manželstva, socializácie detí, pracovných návykov, kriminality a nábožnosti, odlišujú sa teda v základných otázkach života. O premene bielej Ameriky v rokoch 1960-2010 píše americký sociológ Charles Murray, autor kontroverzných kníh o nerovnom rozdelení inteligencii a chudobe čiernych Američanov.

Keby bol ešte pred rokom Hein Tent Bo na verejnosti nosil toto tričko s tvárou Aung San Su Ťij, alebo keby bol dovysoka dvíhal ten šál s nápisom Milujem demokraciu, asi by bol za svoju statočnosť zaplatil rýchlou cestou do niektorej z neslávne preslávených barmských väzníc.