Začalo sa leto, ale bude iné. Tým, že budeme menej cestovať, tým, že nebude Pohoda, aj tým, že sa začnú nové vyšetrovania starých vecí. O tom všetkom je nový .týždeň – v rozhovore s Michalom Kaščákom, v téme o tom, čo je dobrá univerzita a ako to dosiahnuť na Slovensku, aj v reportáži o dovolenkách na Slovensku. Okrem toho pokračujeme v seriáli textov C. S. Lewisa, Peter Bálik napísal o titule pre Liverpool a Filip Vačko rozobral problém hazardu. Prajem Vám dobré čítanie.

Roman Joch, šéf think-tanku Občanský institut a podľa vlastných slov liberálny konzervatívec, sa stal novým riaditeľom Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Jeho príchod vyvolal emotívne reakcie. Aké má s Inštitútom plány?

Zlín, takmer plná kinosála, festival Tady Vary a na plátne živý prenos z pražského kina Světozor, odkiaľ sa do ďalších 95 českých kín prihovára riaditeľ festivalu Jiří Bartoška. Aj napriek tomu, že divákov delí od pražskej delegácie takmer celá republika, atmosféra festivalu nie je nijak narušená. Všetci sú v očakávaní, sála dýcha, smeje sa, tlieska, reaguje.

Čo si myslí o výrokoch J. K. Rowlingovej na adresu transrodovových mužov a žien a prečo prezident kampane za ľudské práva LGBTI komunity v USA obvinil Rowlingovú z fundamentalizmu a požaduje jej ospravedlnenie? V diskusii .týždňa hovorí Matia Lenická alias B-Complex aj o tom, čo znamená byť bi-gender.

Nové zistenia o ukradnutej diplomovke premiéra a tiež jeho reakcie ukazujú, že Slovensko ešte nemá na dospelú vládu. Máme len na niektoré dobré kroky – a jeden z nich, veľká reforma spravodlivosti, vrátane rozhovoru s ministerkou Kolíkovou, je hlavnou témou nového .týždňa. Okrem toho si v ňom nájdete letný rozhovor so Zuzanou Čaputovou, pokračovanie textov C.S. Lewisa a pohľad pápeža Františka na lásku. Prajem vám dobré letné čítanie.

Kim sa naposledy objavil na verejnosti 11. apríla, keď predsedal straníckemu stretnutiu. Špekulácie o jeho zdravotnom stave sa šíria odvtedy, čo vynechal oslavy na počesť narodenia jeho starého otca Kim Ir-sena 15. apríla.

Od Nežnej revolúcie ubehli tri desaťročia. V novembri 1989 sa toho udialo veľa. Nastalo veľa zmien. A napriek tomu sa dnes môže zdať, že sa toho až toľko nezmenilo.

V Hontianskych Nemciach sa raz do roka udeje čosi nevídané. Lúka okolo starého duba sa počas jedného augustového víkendu premení na najčarovnejšie miesto na Slovensku. Odohrá sa tam totiž Festival Atmosféra!

Jedného muža v Hongkongu, kde už od júna prebiehajú protivládne protesty, v pondelok poliali horľavou látkou a zapálili. Stalo sa tak po roztržke so skupinou ľudí pre národnú identitu.

V roku 2006 začínam spracovávať dva rôzne, niekoľkohodinové rozhovory fotografky Magdalény Robinsonovej, ktoré mapujú jej život počas vojny a udalosti spojené s koncentračnými tábormi. Niektoré Robinsonovej výpovede sú ako obrazy. Akoby svoj život zachytávala vo fotografických momentkách. No čas na doplnenie ďalších informácií mi už neostane. Magdaléna Robinsonová v júli 2006 zomiera. Zanecháva po sebe rozhovory, fotografie, negatívy, krátky filmový záznam z mladosti, či vysušené ruže z Negevskej púšte a mne neostáva nič iné, len poskladať tieto úlomky do zmysluplného tvaru. Film Cesta Magdalény Robinsonovej vzniká neštandardným spôsobom. Keďže sama Robinsonová spomína televíziu ako zdroj jej znepokojenia nad opätovným rozmachom „ľudáckeho“ myslenia, núka sa línia médií ako dôležitý rozprávačský prvok. Rozhodol som sa vložiť rozprávanie Magdalény Robinsonovej do TV prijímača, ktorý by putoval po miestach dávnych tragédií a ukázal tak absurdný kontext cynických vyhlásení niektorých slovenských elít o spokojnom živote za Slovenského štátu. Vznikne tak zvláštna koláž fotografií, negatívov, televíznych záznamov, animácií a filmových záberov, svojou nehomogénnosťou evokujúca dojem rozpadu ľudskej pamäti. Natíska sa otázka, či je človek naozaj odsúdený donekonečna opakovať chyby, ktoré urobil, bez najmenšej šance na zmenu?