Nájdených 2018 výsledkovpre výraz „.inh“
Zoradené podľa
.týždeň

Európska cesta k nejednote

.hans-Werner Sinn .časopis .týždeň v ekonomike 04.11.2012

Mottom Spojených štátov amerických je veta „E pluribus unum" (Z mnohosti jediné). Mottom Európskej únie je veta „In varietate concordia", ktorá sa oficiálne prekladá ako „Jednotní v rozmanitosti". Bolo by ťažké vystihnúť rozdiely medzi americkým a európskym modelom ešte jasnejšie, než to vyjadrujú tieto heslá. USA sú taviacim kotlom, zatiaľ čo Európa je mozaikou rôznych národov a kultúr, ktorá sa počas svojich dlhých dejín vyvíja.

.týždeň

Smutný koniec Armstronga

.peter Klimko .časopis .šport 04.11.2012

Keď sa Lance Armstrong v septembri 2009 rozhodol vrátiť do profesionálneho pelotónu, privítal to jeho bývalý kolega Tyler Hamilton vetou „Kráľ je späť, tešme sa na ďalšie veľké víťazstvá a momenty.“ Približne o tri roky neskôr prichádza Hamilton s celkom inými vetami.

.týždeň

Kde som? A koho to zaujíma?

.peter Frolkovič .časopis .lifestyle 07.10.2012

Kto by nechcel vedieť, kde sa práve nachádza. Nemyslím ani tak v akej životnej fáze, ale skôr poznať svoje miesto na Zemi, teda na mape, svoje zemepisné súradnice. Iná vec je, či si prajeme, aby o našej polohe vedel aj niekto iný. To sa nám, majiteľom mobilov, môže ľahko stať.

.týždeň

Musíme byť iní a lepší

.časopis .architektúra 23.09.2012

V Trenčíne sa pripravuje veľký urbanistický projekt, vďaka ktorému sa mesto priblíži k rieke Váh. O tom, čím je tento projekt unikátny, sme sa rozprávali s hlavným architektom Trenčína Martinom Beďatšom a garantom projektu, bývalým hlavným architektom mesta Hamburg Petrom Gerom.

.týždeň

Zelená architektúra a jej iná krása

.peter Szalay .časopis .architektúra 28.01.2013

Všimli ste si, že architektúra okolo nás je čoraz masívnejšia, hrubšia, uzavretejšia? Štíhlosť a vzdušnosť stavieb minulého storočia, doby optimistickej viery v technologický pokrok a nevyčerpateľnosť zdrojov, sa už z projektov dnešných architektov vytráca.

.týždeň

Zachrániť Európu s Robim

.martin Leidenfrost .časopis .klub 16.12.2012

Keďže nasledujúcimi myšlienkami asi popudím veľa čitateľov, musím najprv niečo vysvetliť. Keď som v roku 2009 písal pre tento časopis stĺpčeky z Bruselu, dospel som k presvedčeniu, že spôsob, akým funguje Európska únia, treba odmietnuť ako nelegitímnu vládu.­­ Ale dnes sa na Brusel dívam z iného postoja a s inými nádejami.

.týždeň

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 16.12.2012

Môj šerpa Chatur bol vždy veľká kopa šťastia. Večne vysmiaty, niesol šialene ťažký náklad a do toho pofajčieval a vtipkoval s mojimi turistami. Dnes večer na treku si s ní­m začali debatu – v Nepále veľmi neobvyklú – o sexe. Či teda majú tí­ naši Nepálci sex pred svadbou, alebo nie, či pociťujú lásku a prí­ťažlivosť k žene, ktorú im niekto vybral a oni ju vidia až krátko pred svadbou...samozrejme, tieto otázky sú úplne opodstatnené – je to úplne iná kultúra a našincovi sa rozum zastavuje nad pomyslení­m že by prvýkrát mal sex až cez svadobnú noc a najmä, že by mal prežiť život so ženou, ktorú si sám nevybral...

.týždeň

KNIHA Jiŕí Dvořák: Rostlinopis

.mária Chudíková .časopis .literatúra 03.12.2012

KNIHA Jiŕí Dvořák: Rostlinopis (Baobab, 2012) Rostlinopis Jiřího Dvořáka je knižka pre zvedavcov. Na prvý pohľad sa zdá, že je len o rastlinách, no pri čítaní človek zistí, že je to omyl. Narazí totiž i na zvieratká. Jedno z nich je napríklad leňochod. Ten sa dokáže zelenať a dokonca i žltnúť. Nie, nie je to preto, že zjedol pokazenú slivku, marhuľu a či inú bobuľu, ale preto, že „Lenochod má sinice. Sinice mají lenochoda.“

.týždeň

Strach z Čentéša

.štefan Hríb .časopis .editorial 27.10.2012

Už 21 mesiacov je Slovensko bez generálneho prokurátora, hoci Jozef Čentéš bol zákonne zvolený. Hovorí sa, že jeho menovanie odkladá prezident. Ale ten pán vždy plní len vôľu iných – a oni majú strach.

.týždeň

Aké školy, aké vzdelávanie

.daniel Bútora .časopis .školstvo 14.10.2012

Zdá sa, že 23 rokov po novembri 1989 je školstvo konečne „in". Ešte nie v zmysle vnímanej kvality či dotiahnutých reforiem, a dokonca ešte stále nie ani v zmysle priorít ? ale aspoň v zmysle pozornosti, ktorú sektoru školstva začína venovať verejnosť. Je to prvý malý krôčik. Prispel k tomu azda aj nedávny štrajk škôl, aj ten však odráža širší trend. Médiá sa školstvu venujú už nielen na bulvárnej úrovni, a nielen keď niečo praskne, vybuchne alebo spadne. Pozornosť ku školstvu nepochybne prilákal aj minister školstva Dušan Čaplovič svojou razanciou často kontroverzných riešení (i keď požiadavky na financie mu, zdá sa, energiu odobrali). Viacerí reformátori školského prostredia sa napriek Čaplovičovej snahe o väčšiu štátnu kontrolu nad vzdelávaním usilujú o zriadenie vlastných škôl. Noví ľudia, napríklad z manažérskeho prostredia, sa opatrne púšťajú do nových projektov vo vzdelávaní. Prekladajú sa knihy so školskou tematikou a aspoň v odbornej verejnosti sa diskutuje o tých, ktoré len nedávno vo svete vyšli. A objavujú sa aj nové nadácie, podporované z firemného prostredia. Blýska sa teda na časy?