Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zelená architektúra a jej iná krása

.peter Szalay .časopis .architektúra

Všimli ste si, že architektúra okolo nás je čoraz masívnejšia, hrubšia, uzavretejšia? Štíhlosť a vzdušnosť stavieb minulého storočia, doby optimistickej viery v technologický pokrok a nevyčerpateľnosť zdrojov, sa už z projektov dnešných architektov vytráca.

Domy v našich mestách a dedinách bucľatejú, obaľujú ich polystyrénom a minerálnymi vlnami, pod ktorými strácajú svoje ostré architektonické krivky aj tvrdosť múrov. Akoby toho nebolo dosť, typické krémovo ružové odtiene omietok na zateplených fasádach domov ešte intenzívnejšie evokujú vzhľad dobre vypasených prasiatok.
Ešte pred pár rokmi by sme ani neverili, ako rýchlo dokáže tá úsporná a ekologická stratégia zmeniť tvár nášho urbánneho prostredia. Vonkajšie zateplenie je už automatickou súčasťou nových projektov stavieb, pečaťou snahy o šetrný prístup k nákladom a životnému prostrediu. Ohromujúce čísla kilowatthodín usporenej energie pri bývaní v takýchto domoch však už často nerátajú s tým, koľko energie sa minulo na ich výrobu a koľko nás vyjde likvidácia izolačných materiálov po skončení ich nepríliš dlhej životnosti. Z takéhoto pohľadu sa preto môže zdať, že naša urputná snaha po zlepšení životného prostredia nie je taká jednoznačná a okrem fyzického znečistenia prináša do našich miest aj mnoho vizuálneho smogu.
Samozrejme, zatepľovanie nie je jediná alternatíva ekologickejšieho stavania, čoraz viac sa do pozornosti architektov aj verejnosti dostávajú koncepty, ktoré pomáhajú eliminovať potrebu veľkej priemyselnej výroby, vracajú sa k remeselným tradíciám, ale predovšetkým odhaľujú „nové“ stavebné materiály a technológie.
Architekti tvoriaci a experimentujúci v oblasti pasívnej a ekologickej architektúry však azda aj pre pustovnícky odpor k mestskej kultúre často inklinujú k estetike, ktorá je vzdialená súčasným trendom v umení a dizajne. Mnohé ich diela vychádzajú nielen z tradície ľudovej architektúry, ale často skĺzavajú až k určitému insitnému, rozprávkovému romantizmus. Medzi architektmi má preto pojem ekologická architektúra príchuť nedôvery, ktorá nesúvisí len s používaním netradičných či pozabudnutých stavebných materiálov a technológií.
Ateliér Createrra manželov Kierulfovcov dlhodobo skúma možnosti prírodných stavebných materiálov, ich prístup v navrhovaní ekologickej architektúry je však odlišný. O kozmopolitom pohľade Createrry na architektonický výraz svedčí už stavba Auditória S2  v Žiline, na ktorej sa podieľali spolu so združením Stanica Žilina Záriečie. Valcová spoločenská sála zo slamy, hliny a pivných prepraviek, stojaca pod žilinským Rondelom, je nesporne jeden z najkvalitnejších a aj najodvážnejších experimentov v architektúre na Slovensku za posledné roky.
Ich nové dielo, vlastný ateliér, na ktorom spolupracovali s nemeckým odborníkom na ekologické stavby Gernotom Minkem, prináša experiment do iného prostredia, ako je žilinské „periférne centrum“. Nachádza sa totiž v obci Hrubý Šúr neďaleko Senca. Na rovinatej ploche v tradičnom mixe vidieckej zástavby akoby vyklíčil podivný dom, kupola vychádzajúca priamo zo zeme, postavená z nosných slamených balíkov bez použitia iných konštrukčných materiálov nesie na sebe zelenú strechu. Dielo nezaprie „tolkienovskú“ estetiku, avšak vo vysokej architektonickej kvalite, čistom koncepte s veľkorysým presvetleným interiérom, ktorý nie je obmedzovaný bažením po dosiahnutí štandardov pasívnych domov, typickým pre ekologickú architektúru. Je to prosto ateliér/kopec, masívny, uzavretý, splývajúci s prírodou a zároveň prekvapujúco bijúci do očí, archetypálny a zároveň vizionársky zahľadený do budúcnosti.

Ateliér Createrra a Gernot Minke, Vlastný ateliér, Hrubý Šúr, 2010 – 2012

Autor je historik architektúry.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite