Sledujúc témy, aktérov a obsah prevažnej väčšiny verejnej debaty nie je veru ľahké zachovať si presvedčenie, že má zmysel generovať nové idey a snažiť sa o zmenu k lepšiemu. Ale sú blázni, ktorí sa ešte nevzdali.

Kým všade inde chodil Mikuláš, v anglickom mestečku Minehead sa konal ďalší festival All Tommorrow's Parties. Kurátorom bola kapela My Bloody Valentine, víkend mal názov Nightmare Before Xmas čiže Nočná mora pred Vianocami...

Ahoj, Leo! Prepáč, braček, že Ti píšem vianočné vinšovanie a list takto verejne, ale inak sa nedá... Kým by si to dostal, možno by si bol už aj vonku z basy. Odtiaľto z Nepálu listy chodia na Slovensko dlho, ak vôbec.

V centrálach opozičných strán vládlo v sobotu volebné nadšenie. Kým v SDKÚ a KDH bolo zdržanlivejšie, keďže obe zavedené strany získali menej než očakávali, štáby SaS a Mostu, víťazov týchto volieb, ovládlo opojenie. Udial sa zázrak: Robert Fico odchádza do opozície a zakladateľ štátu Vladimír Mečiar z politiky.

Neonacisti by mali byť pre uvažujúceho a civilizovaného človeka úplnou záhadou. Po hrôzach 20. storočia by sa vlastne nemali vyskytovať, lebo neexistuje jediný obhájiteľný dôvod, aby existovali. A predsa nám pochodujú po uliciach, hrdo sa hlásiac ku všetkým ľudským ikonám zla, ku všetkým poškvrneným symbolom, ku všetkým svinstvám, a ešte sa predvádzajú pocitom morálnej prevahy. A čuduj sa svete, mnohí ľudia im to žerú. Primnohí.

Oplatí sa do dnešných módnych rozhovorov o dvadsiatich rokoch slobody na Slovensku začítať. Dozvieme sa veľa nielen o tom, ako sme si ju predstavovali, ale aj kým sme boli.

Už som si prečítal mnohé vysvetlenia, prečo je niekto na sociálnych sieťach. Tak teraz napíšem ja, prečo na nich nie som. Mám rád internet. Mám rád jeho možnosti, páči sa mi spojenie s celým svetom, veci fungujú ľahšie, mnoho vecí sa dá overiť, mnoho sa nedá ututlať. Vďaka diskusiám na rôznych fórach sa aj my naivní dozvedáme, s kým vlastne žijeme.

"Ja som Dick," podal mi v máji 1995 ruku velikán detektívok zo sveta dostihov a spolu sme vykročili žrebčínom v Topoľčiankach, kde sa celý vesmír skoncentroval do dôležitého detailu: kone akoby Dicka Francisa už dlhé roky dôverne poznali.Chlapík s prešedivenými vlasmi im zavše čosi pošepol do ucha, pohladil ich po chrbte, potľapkal...

Za ich odvahu a hudbu by im mali postaviť sochu, no je jasné, že to by bola posledná vec, ktorú by Plastici chceli. Dnes sú symbolom odporu proti komunizmu, no ich misia pokračuje do dnešných dní. Je skvelé, že aj po smrti ich hlavného speváka a skladateľa Milana Mejlu Hlavsu sa kapela rozhodla pokračovať ďalej a napriek všetkým pochybovačom a odporcom (aj dnes žijú ľudia, ktorí by ich radi zakázali), to robí stále dobre. Dôkazom toho je ich najnovší album Maska za maskou, ktorý vyšiel v januári. O súčasných The Plastic People Of The Universe sme sa porozprávali s Vratislavom Brabencom, jedným z pôvodných členov tejto slávnej undergroundovej kapely.

Prosím si café latte, ale z nízkotučného mlieka. Predstavujem si, ako to nízkotučné čudo čaká, kým ho voľakto vypije a bude snívať o tom, aký je vysoký a chudý.