Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Noc zmeny

.časopis .téma

V centrálach opozičných strán vládlo v sobotu volebné nadšenie. Kým v SDKÚ a KDH bolo zdržanlivejšie, keďže obe zavedené strany získali menej než očakávali, štáby SaS a Mostu, víťazov týchto volieb, ovládlo opojenie. Udial sa zázrak: Robert Fico odchádza do opozície a zakladateľ štátu Vladimír Mečiar z politiky.

.smer: smer opozícia?
v centrále Smeru to spočiatku vyzeralo na déjŕ vu. Akreditáciu sme nedostali, hoci sme sa na podmienky vstupu do volebného štábu iniciatívne pýtali. Odpoveď neprišla. „Žiaľ, nie ste akreditovaní, nemôžem vás preto pustiť,“ hovorí v sobotu večer asertívna mladá slečna pri vchode pre novinárov. Snažili sme sa vysvetliť, čo všetko sme podnikli, volíme ústretový tón („určite prišlo k nedorozumeniu“), slečna sa dokonca na chvíľu stratila v útrobách, centrála Smeru však zostala pre .týždeň uzavretá. Pýtali sme sa preto vonku na ulici na to isté najskôr ministrov Kaliňáka a Maďariča, neskôr premiéra Fica. „Ale prosím vás, neotravujte,“ odpovedal premiér v hlúčiku novinárov pri vchode. Po vyše hodine asertívna slečna oznámila, že vstup vybavila „u generálneho“. Scenár z prezidentských volieb sa teda neopakoval. Vnútri však vládla hlboká nuda. Zasadačka je malá, kuchynka nevkusne zariadená. Politici boli na poschodí, novinári sledovali Markízu. Podával sa guláš, rezne, nealko a dva druhy vína. Jedlo bolo chutné, podávali nám ho však do plastu.
Smer mal pred štyrmi rokmi 670-tisíc hlasov a vyše 29 percent. Prvé odhady hovoria, že po štyroch rokoch dopadol horšie. Cítiť to aj zo slov Roberta Fica, keď prišiel do ružinovskej centrály. Hovoril o vlastných chybách, pripravenosti odísť do opozície či ochote rokovať s partnermi. Dokonca sa usmieval. Pôsobil takmer jemne a sympaticky. Dojem kazilo len okolie. Martin Glváč, Monika Beňová, Pavol Paška a ďalší, zväčša neznámi zbohatlícki pôsobiaci prítomní v potrhaných rifliach či semišových topánkach. Jediným spes - trením bol príchod ministerky Tomanovej v sprievode jej dcéry: majú v sebe niečo z postáv matky a dcéry z ruskej rozprávky Mrázik. Ani okolo polnoci stále nebolo veľmi čo analyzovať. Sčítavanie išlo pomaly, politici z červených bilbordov boli zavretí za dverami a cez hovorkyňu odkazovali, že sa vyjadria, až keď budú výsledky oficiálne. Hluk oslavujúcej SDKÚ tu síce nepočuť, ale v Smere aj dlho po polnoci verili, že nádej zomiera posledná. Pred štvrtou ráno bolo jasné, že Ficovi sa podarilo získať viac hlasov ako v roku 2006. Tri roky a desať mesiacov vládol Smer slovenskému mediálnemu svetu. A zrazu sa všetko zmenilo. Fico vládol s nasadením, ktoré na ňom ešte donedávna obdivovali aj jeho oponenti. A predsa bude zrejme po Jozefovi Moravčíkovi prvý predseda slovenskej vlády, ktorý neobhájil svoj post.

.sdkú: zmena je na dosah
Centrála SDKÚ – DS je v ružinovskom kultúrnom dome. Od pol desiatej sa pred budovou zoskupovali nervózne fajčiarske hlúčiky novinárov, straníkov a podporovateľov strany. S príchodom desiatej hodiny sa všetci nahrnuli dovnútra. Desiatky fotografov a kameramanov sledovali usmievajúce sa špičky SDKÚ. V blízkosti Mikuláša Dzurindu, Ivety Radičovej či Ivana Mikloša sa pohyboval spevák Miko Hladký, františkánsky kňaz Ján Krstiteľ Balázs, advokát Ernest Valko či žilinský primátor Ivan Harman.
Krátko po desiatej Markíza oznámila, že v dôsledku búrky sa Ústredná volebná komisia rozhodla predĺžiť voľby o pol hodiny a televízia teda zatiaľ nemôže oznámiť výsledky exit pollu. Atmosféra bola ešte o niečo dusnejšia. Napätie opadlo až po prvých výsledkoch agentúry MVK. Prvý veľký výbuch nadšenia nastal po tom, ako moderátor Gábor Grendel z obrazovky oznámil, že HZDS sa pravdepodobne ocitlo mimo parlamentu. Ďalšie výbuchy nasledovali po relatívne nízkom výsledku SNS a Smeru, a relatívnom úspechu SaS aMostu. Akurát pri tých predpokladaných 15 percentách pre SDKÚ bol potlesk o čosi vlažnejší. Prvé reakcie boli zdržanlivé – nikto vrátane líderky Ivety Radičovej nechcel predbiehať. Miroslav Beblavý či Magda Vášaryová hovorili, že čakajú nejakých 17 – 18 percent, teda asi toľko, koľko SDKÚ získalo pred štyrmi rokmi. Po prvých reakciách pre médiá sa kandidáti strany stiahli do kancelárií na prvé poschodie budovy. Utlmenú náladu začali okolo pol dvanástej zlepšovať mladí straníci. Smodrými zástavkami a za zvukov pesničky od „modrej“ skupiny Gladiator začali tancovať. Neskôr sa k nim pridala aj Iveta Radičová. Iných čelných predstaviteľov strany pri tanci vidieť nebolo. Hoci o budúcnosti ešte politici SDKÚ nechceli veľmi hovoriť, o výsledku čo-to prezradili. „Celkový výsledok je povzbudzujúci, lebo podľa toho, aký je zatiaľ odhad, to vyzerá, že pravica, s vedúcou pozíciou SDKÚ – DS, by mohla zostaviť vládu, ba čo viac, mohla by mať aj ústavnú väčšinu, čo je veľmi nádejné,“ hovoril poslanec Ivan Štefanec. Výsledok 15 percent hlasov a 28 mandátov (podľa exit pollu) Štefanec nepovažoval za zlý, ale dúfal, že to bude ešte lepšie.
Úvahy, že Iveta Radičová, ktorá viedla kandidátku strany, by ani po prípadnom úspechu stredopravých strán nemusela byť premiérkou, poslanec odmietol: „To sú všetko špekulácie. Platia formálne i neformálne pravidlá. Iveta Radičová jednoducho odtiahla celú kampaň a bude mať hlavné slovo v ďalších rokovaniach.“ S týmito slovami súhlasila aj predsedníčka bratislavského regionálneho zväzu a poslankyňa Lucia Žitňanská: „Iveta Radičová bola v primárkach riadne zvolená za lídra. Išla do volieb na čele kandidátky a to hovorí samo za seba. Čokoľvek iné by bol, poviem to tvrdo, podraz na voličoch.“
Zmena bola na dosah, mladí straníci a Iveta Radičová tancovali a vyzerali, že sa tešia. Cestou z Ružinova do redakcie sme sa zastavili v stane, ktorý si na Trnavskej ulici rozložil Most. Aj tu hrala hudba, aj tu ľudia tancovali, ale tu to vyzeralo o niečo veselšie.

.sas: we are the champions
Už keď strana Richarda Sulíka novinárom oznámila, že na volebné výsledky bude čakať v nóbl reštaurácii v komplexe Tri veže, bolo jasné, že strana sa sebavedome pripravuje na veľkú párty. „Mňa v strane volajú tragéd, tipujem okolo 7,5 percenta,“ prezradila nám asi hodinu pred zverejnením bývalá novinárka a budúca poslankyňa Lucia Nicholsonová. Takého pesimistu, ktorý by predpovedal povinných 5,1 percent, ktoré by SaS brala pred pár mesiacmi všetkými desiatimi, by ste v sobotný večer hľadali márne. Keď však prvé prog nózy prisúdili Sulíkovcom dvojciferný výsledok a stredopravej zostave dokonca ústavnú väčšinu, v preplnenom Towers restaurant zavládla eufória. Prišlo aj na dojímavé scény: Sulík sa objímal so svojou životnou partnerkou, ktorej sa tlačili slzy do očí. Ešte pred pár dňami ju dal denník Pravda do súvislosti s podvodnou nebankovkou jej otca, strane to však zjavne nepoškodilo. Všade navôkol rozžiarené tváre.
Len hovorkyňa strany Tatiana Tóthová, politologička a bývalá hovorkyňa JOJ, sa prechádzala s nemým úžasom vo výraze tváre – nie div, na úspech strany SaS by si pred rokom a pol nestavil žiadny slovenský politológ ani cent. Richard Sulík si aj tento fakt patrične užíval. V príhovore nadšeným straníkom a sympatizantom rýchlo poďakoval za to, čo dokázali a s roztopašnou iróniou citoval rôzne vyjadrenia politológov a komentátorov, ktorí pred dvoma rokmi vyhlasovali SaS napríklad za „mŕtvonarodené dieťa“. SaS-kári burácali, absolútne suverénny líder si vychutnával každú sekundu. „Kto odíde triezvy pred štvrtou hodinou ráno, bude mať so mnou problém,“ zakončil svoj príhovor Richard Sulík. Vzápätí reproduktory spustili We Are the Champions. V tej chvíli to neznelo vôbec falošne. Keď sme neskôr rozžiareného Sulíka ocenili, že .týždeň ušetril a necitoval naše dávnejšie posmešky na jeho adresu, predseda so smiechom víťaza odvetil: „To len preto, že som to nikde nevedel nájsť.“ V skupinkách SaS-károv sa viedli debatky na všelijaké námety. Podaktorých trochu trápilo, či sa do parlamentu neprekrúžkujú poslední štyria kandidáti zo združenia Obyčajní ľudia, ktorí vďaka regionálnej tlači a záplave letákov systematicky oslovovali desaťtisíce domácností. Ale reč prišla aj na ideologické témy. „Teraz, keď máme viac než KDH, môžeme otvoriť aj registrované partnerstvá amarihuanu,“ povedal jeden poslanecký kandidát z druhej päťdesiatky. Hm, pravicový zlepenec? V tomto mal premiér pravdu. Martin Poliačik, jedenástka kandidátky, sa neobáva, že by SaS ako budúca vládna strana, ktorá bude musieť presadzovať radikálne opatrenia proti zadlžovaniu, prišla o veľkú časť svojich voličov, ktorí prišli zľava. „Som si istý, že podpora pre našu stranu bude v budúcnosti závisieť najmä od toho, či ostaneme čistí od korupcie. Ak si udržíme čistý štít, nemám obavy.“
K oslavujúcim slovenským liberálom sa okolo polnoci pridal aj maďarský kresťanský demokrat Béla Bugár, ktorý prišiel v sprievode slovenského liberála a trojky Most-Hídu Ivana Švejnu. Mimochodom, Nadácia F. A. Hayeka je jedným z ďalších šampiónov týchto volieb. Budúci poslanec Švejna je predsedom nadačnej správnej rady, Martin Chren, riaditeľ Nadácie, bude sedieť v parlamente za Slobodu a Solidaritu. Friedrich August von Hayek na povolebnú žúrku vTroch vežiach odkiaľsi zhora len spokojne žmurkal...

.most: noc radosti
Krátko pred plánovaným uzavretím volebných miestností sa západným Slovenskom prehnala búrka sprevádzaná prudkým vet - rom. Keďže strana Most-Híd ako jediná trávila volebnú noc v stane, neboli sme jediní, ktorí mali obavy, ako to dopadne.
Hneď po príchode pred Pizzeriu Ciao však bolo jasné, že je všetko v poriadku. Vo veľkom stane už boli pripravené stoly s občerstvením, DJ si chystal cédečká a technici zapájali plazmové televízory.
Hoci prítomní členovia a priaznivci strany Most-Híd aObčianskej konzervatívnej strany (ktorej členovia išli do volieb na kandidátke Mostu) vyzerali spokojne, stačilo pár rozhovorov a bolo jasné, že všetci majú zovreté žalúdky. Dostane sa Most do parlamentu? A budú výsledky opozície stačiť na víťazstvo? Okolo trištvrte na jedenásť priniesla Markíza čísla z exit polls. Prvá salva potlesku sa ozvala vo chvíli, keď sa na obrazovkách objavilo číslo 4,8 percent pri písmenách HZDSĽS. Keď sa ukázalo, že strane Most-Híd exit poll predpovedá 8,2 percent, ináč dôstojne pôsobiaci ľudia začali tlieskať, pískať, skákať, objímať sa a tancovať. To číslo prekračovalo aj najoptimistickejšie očakávanie Bugárovej strany. V rukách sa zrazu objavili poháre so šampanským, muži zapaľovali víťazné cigary. Len líder Béla, hoci prijímal gratulácie čitateľným gestom, naznačoval „držme sa pri zemi.” To však celkom dobre nebolo možné. Všetci si navzájom gratulujú. „Je to dobré,” hovorí Béla Bugár. „Zlomilo sa to, keď sme jasne povedali, že nepôjdeme do koalície so Smerom,” vraví podpredseda strany Zsolt Simon. „My nie sme tie tri prasiatka,” hovoril veselý Béla Bugár, keď sa fotil spolu s Františkom Šebejom a Martinom Mojžišom.
Pod stanom vládla euforická nálada. DJ púšťal maďarské šlágre, ľudia tancovali. Radosť je viacnásobná: prítomných, samozrejme, tešil najmä výsledok ich strany, no rovnako sa radovali z toho, že z parlamentu zrejme definitívne odchádza Vladimír Mečiar a že vo voľbách zhoreli Slotovci. No a zdrojom radosti je, samozrejme, aj fakt, že Most porazil SMK. Často vyslovovaná bola otázka, či sa do parlamentu dostal aj niekto zOKS. A či jeden, dvaja alebo traja. Exit poll a priebežné výsledky naznačovali, že minimálne jeden kandidát občianskych konzervatívcov do parlamentu zasadne.
Pri Pizzerii Ciao to vyzeralo ako na bujarej párty. Pri niektorých stoloch sa začína debatovať o „povolebnom usporiadaní”. Všetci sa zhodujú na tom, že to nebude ľahké. Ale tie úvahy už patria do nasledujúcich dní. Strana, ktorá sa pokúsila premostiť politický svet Maďarov a Slovákov, uspela. Aj spolu so štyrmi kandidátmi OKS. Sobotňajšia búrka prešla. Lepšia sa dýcha.

.kdh: ideme vládnuť
V sídle KDH na Bajkalskej ulici v Bratislave hrala hodinu pred uzavretím volebných miestností hudba, posedávalo niekoľko novinárov a personál pomaličky odkrýval stoly s jedlom, na ktorých dominovalo pečené prasiatko. Postupne začínali prichádzať aj lídri kresťanských demokratov. Šéf volebného štábu Pavol Abrhan to videl optimisticky. „Všetko je na dobrej ceste,“ odpovedal na otázky, ako odhaduje volebný výsledok. Podpredsedníčka strany Mária Sabolová ďakovala novinárom za to, že prišli a prezradila aj svoj súkromný tip. Zisk strany odhadovala na dvanásť percent. Volebný výsledok nad desať percent sa v centrále strany jednoducho považoval v tom čase za samozrejmosť, ktorú čoskoro potvrdia predbežné výsledky.
Po deviatej do sídla hnutia skromne vošiel aj bývalý ideológ vzniku SDKÚ Ivan Šimko, ktorý pred voľbami opäť vstúpil do KDH. Otázka, ako sa cíti pri návrate do rodnej strany, ho nechala pokojným. „Veď čo už môže byť prirodzenejšie,“ reagoval s úsmevom. To už sa však všetci zhromaždili pred televíznymi obrazovkami a vzrušene očakávali odhady volebných výsledkov. Prvý veľký potlesk zaznel vo chvíli, keď sa objavili slabé percentá HZDS. Pri informácii o odhadovanom volebnom zisku KDH sa z tvárí lídrov dalo vyčítať, že čakali o niečo viac. Boli však spokojní, najmä keď odhady dávali šancu na vznik pravicovej vládnej koalície, a to dokonca bez SMK. Zverejnené čísla sa takmer okamžite začali analyzovať. Ján Čarnogurský to videl tak, že ak by voľby dopadli podľa odhadov, znamenalo by to dve pozitívne správy. Bugárov Most dokázal poraziť radikálnu SMK a Mečiar, ktorý pred časom posielal KDH do minulosti, v politike skončil. Medzi novinármi a zhromaždenými straníkmi sa už pomaly začala zostavovať pravicová vláda, dokonca padali konkrétne rezorty a mená ministrov. Diskutuje sa o tom, aké posty budú pre KDH pri povolebných vyjednávaniach kľúčové. Najviac sa sklo ňu je ministerstvo zahraničných vecí a kreslo predsedu parlamentu.
Krátko pred polnocou Ján Figeľ otvoril šampanské. Ďakoval spolustraníkom, kolegom a dokonca aj odvážnym novinárom. Spieva sa Živio. Figeľ hovoril o tom, že za úspech považuje to, že hoci bude pravdepodobne vyššia volebná účasť ako v predchádzajúcich parlamentných voľbách, pre hnutie sa rysuje lepší volebný výsledok. Podpredseda Daniel Lipšic si na volebnú noc priniesol aj víťazné cigary. Jednu z nich už vraj po zverejnení odhadov dávajúcich šancu pravicovej vláde stihol vyfajčiť. „Je to dobré, len tomu chýba čerešnička na torte. Škoda, že sme neporazili SaS,“ zhrnul pocity asi väčšiny zhro- maždených kresťanských demokratov jeden zo straníkov. V centrále KDH vo volebnú noc síce nevládla eufória, ale spokojnosť určite áno.

.hzds: zbohom, idem od vás
Byť pri oznamovaní volebných výsledkov v centrále ĽS-HZDS znamenalo v sobotu v noci dve riziká. Po prvé, mohli ste sa stať svedkom historického okamžiku, pretože kedysi všemocné hnutie vypadne z hry. Po druhé, po oznámení menej ako 5-percentných odhadov výsledkov budú ako jediní vyskakovať nadšením novinári, čo je, uznajte, trochu trápna situácia. To prvé sa v čase uzávierky tohto článku naplnilo, aj keď oscilovanie okolo hranice medzi politickým životom a smrťou bolo ešte stále otázne. A to druhé sa nekonalo – médiá boli od politikov na Tomášikovej ulici dôkladne oddelené.
O pol desiatej to ešte vyzeralo pre hnutie nádejne. Šéf tlačového odboru Stanislav Háber vmodrom tričku s osmičkou (skutočnou, nie ležatou) na srdci mal dobrú náladu. Stál pri vchode do chodby s výťahmi (hranica, za ktorú iné médiá ako Markíza nesmú) a pomerne žoviálne hovoril historku o umelom chrupe, ktorý dnes ktorémusi členovi hnutia vypadol pri varení gulášu, pričom ho videla ležať na chodníku istá vysokopostavená fun - kcionárka (meno, sme zabudli, sorry) a odkopla ho ako čosi negustiózne do kríkov. Redaktor niektorej z televízií potom hovoril v živom vstupe o dvojpercentnom (chcel asi povedať dvojmiestnom) odhade výsledkov, v ktorý dúfa HZDS. Ale no tak, chlapci, spamätajte sa. Na chodbe a v jednej neveľkej miestnosti s balónikmi a jedným televízorom si novinári, ktorí prekonajú v sebe nechuť brať si čokoľvek od tohto subjektu, môžu dať guláš, sladkosti alebo minerálku z Brusna. Je na nej usmievavý otec štátu a slogan „kto má rád vodičku, nech volí osmičku“. Inak je tu otupno. Hore na šiestom poschodí budovy by mali za zavretými dvermi hodovať straníci. Podáva sa údajne aj dovezené pečené prasiatko. Háber sa na otázku, či nejde o jedného z troch maskotov kampane OKS, zatváril pomerne kyslo.
Prišiel Mečiar. Najprv hovoril iba exkluzívne pre Markízu, potom pre všetky médiá. Mal dobrú náladu. Vraj sa nestretol počas kampane s jedinou negatívnou reakciou. Na otázku, prečo ten obrovský prepad, hovoril o negatívnej kampani. Priznal, že v minulosti nemali koaličný potenciál. O príčinách pomlčal. Za úplnú stratou súdnosti možno označiť jeho tvrdenie, že „ak to teraz ustojíme“, tak v roku 2014 „ide HZDS na víťaza volieb“. S novými ľuďmi, vrstovníkmi nás novinárov. Fíha. Pred polnocou nám bolo jasné, že sme svedkami historického okamžiku. Najvýraznejší politik ponovembrových dejín Slovenska až teraz splnil to, čo dojímavo sľúbil v televíznom štúdiu pred dvanástimi rokmi a „ide od nás“. Až je z toho jednému aj smutno. Predsa len, boli to pre nás, novinárov, v 90. rokoch výživné časy. V televízii okolo polnoci ukazujú bujaré oslavy v centrálach SaS aMost Híd. „Ty kokos, poďme radšej k nim, tam je to veselšie,“ tešili sa prítomní novinári.

.smk: prázdno a nuda
Akoby funkcionári SMK zabudli, že sú voľby. Na to, že ide o jednu z troch partají, ktorej čakanie na výsledky malo niesť existenciálny podtón, vládla na Čajakovej ulici pozoruhodná nuda. Novinárov spočiatku osviežil iba dážď. Presne o deviatej, keď sa má program oficiálne začať, len zahrmel hrom. Po politikoch ani chýru.
O štrnásť minút prišiel ako jeden z prvých Pál Csáky. Sám a nenápadne, až si pár novinárov jeho príchod takmer nevšimlo. Podal si ruku s vrátnikom a rovno vybehol hore schodmi, preč z dosahu novinárov. Krátko na to sa za ním zjavila tlačová tajomníčka Éva Dunaj - ská a sklamala niekoľkých televíznych reportérov, ktorí si chystali živý vstup s predsedom: Pál Csáky sa vraj pre novinárov vyjadrovať nebude, s prvými oficiálnymi rozhovormi môžeme rátať s podpredsedom Józsefom Berényim. „A nemôžeme ho ešte zlomiť?“ pýtali sa novinári. „Môžete to skúsiť,“ zažartovala Dunajská. Po desiatej sa už zapĺňala miestnosť ťažko identifikovateľnými nižšími funkcionármi a umelcami počernejšej pleti, ktorí participovali na kampani. Vyšších funkcionárov tu do jedenástej bolo ako šafranu. Pál Csáky napokon pred novinárov pred desiatou predstúpil. Pred kamerami a diktafónmi poďakoval voličom za podporu a rozkrojil trojposchodovú zeleno-červeno-bielu tortu. Nie je tá oslava trochu predčasná? Načatá torta ostala osamelá pri veľkoplošnej obrazovke. Medzitým sa zjavil aj Gyula Bárdos a bozkával sa s kolegyňami. Krátko na to líder SMK odišiel a už sa neobjavil. Pred vyčkávajúcich novinárov prišiel napokon Iván Farkas. Nad úspechom Mostu prekvapený údajne nie je. SMK radšej zvolilo relativizáciu prieskumov: „Skutočné čísla pre nás dopadnú lepšie,“ hlásil Farkas. Presila novinárov k „ostatným“ približne 3:1 sa začala vyrovnávať až po jedenástej, keď sa objavili podpredsedovia. Osamelý a zatiaľ novinármi nepovšimnutý László Miklós si naložil chlieb so šalátom a šunkou. Ďalšie štyri roky v parlamente? „Som dvanásty, neviem, či bude 5,8 percenta stačiť,“ zdôveril sa pre .týždeň. Nemrzia Miklósa Orbánove provokácie? „Bolo to horúce, ale my sme to pred voľbami nechceli. Bolo by smutné, ak by sme zo - stali v opozícii s SNS.“ Prekvapenie nad úspechom Mostu netajil. „Mrzí ma, že sa voličská základňa rozdelila. Nie strana, tá je len nástroj, ale voličská základňa.“

.sns: chlapsky priznaný smútok
Úzka chodba s dvoma-troma stolíkmi, zopár minerálok, káva, starý pokazený televízor, jeden smradľavý záchod a dve neveľké misy so salámou a podozrivo vyzerajúcimi majonézovými šalátmi. A pardon, ešte jeden malý tanierik s pár kúskami zeleniny. Tak vyzerala miestnosť, ktorú vyčlenila SNS novinárom. Išlo vlastne o vstupný vestibul na prízemí centrály SNS. Vedenie strany sedelo dôkladne oddelené za zamknutými dverami, ktoré strážil vysoký plecnatý ochrankár.
Tá malá miestnosť s vydýchaným vzduchom a páchnucimi šalátmi bola akousi pomstou za to, ako sa novinári správali posledné štyri roky k SNS. Hovorca strany to tak tlmočil nespokojnej novinárskej obci. A niečo na tom bolo – keď sa objavili prvé odhady volebných výsledkov a SNS mala menej ako Most, medzi tunajšími novinármi zavládla celkom neprofesionálna radosť.
Ale buďme spravodliví. Faktom je, že prvý z koaličných lídrov, ktorý po oznámení prvých odhadov chlapsky prišiel pred kamery, bol Jano Slota. Sľúbil, že o pol jedenástej zíde dole a prišiel na minútu presne, ústretový, triezvy a so slzami v začervenaných očiach. Najprv ironicky poznamenal, že novinári majú z výsledkov očividne dobrú náladu a dodal, že teraz v tomto štáte začnú vládnuť buzíci a Maďari. „Neviem, prečo by som sa mal tešiť. Ja nie som teplý,“ dodal a provokatívne si od hlavy po päty obzrel najbližšie stojaceho novinára. Potom ešte oznámil, že ak sa zostaví vládna koalícia sMaďarmi, už v tomto volebnom období bude na juhu politická autonómia Maďarov. „Je to jednoznačná prehra,“ priznal Slota. Ale nie pre SNS, lež pre celý slovenský národ. Ešte zodpovedal dve-tri otázky, ale viac nevládal, premohol ho žiaľ i slzy. Otočil sa a rýchlo odchádzal hore za zamknuté dvere. Po jeho odchode začali novinári riešiť špecifickú dilemu: ako slušne parafrázovať Slotov výraz „buzíci“. Niekto potom hovoril na kameru o tom, že podľa Slotu vyhrali podporovatelia homosexuálov, iní zas, že Slota označil za víťazov homosexuálov.
Hovorca ešte sľúbil, že o pol jednej zíde dolu aj pani Belousovová, ktorá do centrály prišla okolo desiatej, ale dorazila už akási rozladená, možno za to mohla prirodzená ženská intuícia.
Pani Belousovová však sľub nedodržala a dole nezišla. Krátko pred pol jednou prišiel iba hovorca a rozpačito oznámil, že vedenie si už chce oddýchnuť a vyjadrovať sa bude až v nedeľu doobeda po zverejnení oficiálnych výsledkov. „Takže posledný vstup,“ ohlásil radostne redaktor Markízy do svojho volebného štúdia a všetci novinári spokojne zaklapli laptopy, vypli mikrofóny a vypadli z dusného vestibulu. V centrále SNS práve skapal pes.

.sdľ: spokojnosť
Pol hodinu pred uzavretím volebných miestností je v centrále SDĽ dobrá nálada a rušno. Na stole s občerstvením je prikryté pečené prasa a nalieva sa víno. Médiá síce nie sú prítomné, ale Branislav Masarovič, tlačový tajomník strany, verí, že keď prekročí strana prah zvoliteľnosti, médiá prídu. Rozprávame sa o minulosti SDĽ a jej vzkriesení novým vedením pred pár mesiacmi. Vraj zo starých členov strany je v novej SDĽ iba pár ľudí na nezvoliteľných miestach. Teórie, ktoré kolujú o tejto strane ako o projekte podnikateľov, ktorí chcú zobrať hlasy Smeru, Masarovič odmietol, no nepoprel, že veľa ľudí dalo strane peniaze zo sklamania a hnevu na Smer. Po vyhlásení prvých odhadov, kde strana získala 3 percentá, je v miestnosti trocha tich šie, ale sklamanie na tvárach ľudí veľmi nevidieť. Marek Blaha, predseda strany, povedal pre .týždeň, že dúfal v prekročenie piatich percent. Počítal s troma percentami sklamaných ľavicových voličov a s dvoma percentami zelených, ktorí sú na kandidátke tejto strany. „Chceli sme urobiť zázrak, ale zázraky sa často nedejú, napriek tomu sme spokojní.“ VSDĽ veria, že nabudúce to bude oveľa lepšie: Smer sa v opozícii rozpadne a oni sa stanú novou ľavicovou alternatívou. „Išlo nám aj o to, aby nepokračovala táto vláda, a to sa zrejme podarilo,“ hovorí spokojne ďalší sympatizant strany. Žeby naozaj piata kolóna? SaS bola pasovaná za skokana volieb. Tým druhým skokanom je Most. Tým tretím, ale porazeným, je Smer. No a štvrtým, i keď skromnejším, je SDĽ s politikmi, ktorých nepoznáme inak než z bilbordov. SDĽ síce nedosiahla na mastnú štátnu dotáciu, ale svoj účel splnila.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite