Sedí ráno pri stole, s hrôzou pozerá na permanentku. Potom jej oko padne na tašku s vecami na cvičenie, ktorým nepovie inak ako „telesná“, aj keď pri tom slove chytá jej tréner vždy neutíšiteľný záchvat smiechu. Vzdychne si, nikam nejde: „Radšej si zalejem pu-er.“

Je to taký malý zázrak. Poznáme ho v dvoch verziách, sladenej a nesladenej, pričom pri tej prvej sa nejednému z nás pri jeho zmienke roztrasie hlas, zarosia oči a nachvíľu sa prestaneme ovládať. Chutí božsky a je diabolsky návykové. Salko.

Napriek tomu, že po prijatí novely Trestného zákona mnohé obchodné reťazce hlásia nárast krádeží, minister spravodlivosti Boris Susko si pred tým zatvára oči. A vyhlasuje, že nemá žiadne dáta. Pokračuje prestrelka medzi Eduardom Chmelárom a ministrom Tomášom Tarabom. Kamala Harrisová zvyšuje svoje šance na zvolenie za prvú americkú prezidentku.

Je to 55 rokov, čo na zelenú lúku pri neznámom mestečku Bethel 65 km od New Yorku prišlo pol milióna ľudí, aby oslávili „tri dni mieru a hudby“. Woodstock bola úplne šialená akcia štyroch poloamatérov, ktorá mohla stroskotať v podstate kedykoľvek, ale osud to tak chcel, že to nakoniec dopadlo dobre. Nielen dobre. Woodstock sa stal ikonou, symbolom doby.

V dnešnom podcaste účinkujú Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák, Juraj Petrovič, Štefan Hríb, Alexander Duleba a Eugen Korda.

Nikto z nás, ktorí máme dar zraku, si nevie predstaviť každodenný život nevidiacich. A tak si zrejme každý nevidiaci, ktorý má vodiaceho psa, už nevie predstaviť život bez neho.

Človek príde na Sicíliu a myslí si – tak tu to je, kam oko dovidí, samá vojna rodov, mafiánski kmotri a ešte nebezpečnejšie kmotry. Pritom najväčšia vojna rodov sa tam odohráva priamo v kuchyni! A môžu za to nevinné arancini (čítame arančíni).

Sociálne siete sú plné fotografií obetí posledného (bodaj by naozaj bol posledný) ruského útoku na Kyjev. Pozeráme na ľudí, ktorých zavraždili ruskí agresori, často len smutne pokývame hlavou a listujeme ďalej.

Keď stojíte na ulici na ceste na Oflende v obci Mrákotín (necelých 40 km od Pardubíc), len vysoký dymiaci komín prezrádza, že je tu niečo iné ako rodinný dom, prípadne nejaké hospodárstvo. Sme však pred dielňou na výrobu vianočných aj iných ozdôb Koulier, ktorú dobre poznajú v britskom Windsore, Európskom parlamente aj na Pražskom hrade – všade tam totiž táto malá firma prispela svojimi dielami.

Vracia sa mi otázka smrti. Nedávne úmrtie v rodine, rozhovory o smrti s mojimi študentmi medicíny, filozofické otázky o smrti od malého syna, rozmýšľanie o vlastnej konečnosti.