Ako ľudia starnú, získavajú to, o čo sa celý život usilovali: šťastie. Život totiž, aspoň sa tak javí, nie je dlhý pomalý ústup zo slnečných strání do tienistého údolia smrti. Je to skôr oblúk v tvare písmena U.

Evu nebolo možné nemilovať. Platonicky, samozrejme, ale o to náruživejšie. Alebo našu predstavu o Eve, v skutočnosti si totiž myslím, že naozaj ju poznal málokto a najlepšie sa poznala ona sama, čo sa môže javiť samozrejmým, ale samozrejmé to nie je.

Pokúsim sa tu uzavrieť svoj minicyklus obhajoby politiky proti jej falošným alternatívam. Pozornosť zameriame na extrémne ideológie a ideológov ako nepriateľov politiky chápanej v klasickom zmysle.

Žijem v Silicon Valley a som obklopený technomiliardármi, ktorí dnes investujú obrovské peniaze do výskumu dlhovekosti. Jeff Bezos, Larry Page, Larry Ellison a Peter Thiel vrhli zdroje do výskumu, ktorý im (a možno aj nám ostatným) raz pomôže dlhšie žiť. Rozumiem ich motivácii, ale neverím, že je to dobrý nápad.

Šťastie je univerzálna túžba ľudstva. Ako ho prežívajú jednotlivé generácie v čase globálnych kríz, neistoty a spoločenských zmien? A sú vôbec šťastné?

Ak sa pýtame, prečo niekedy chceme bolesť, odpoveď môže byť práve tu: bolesť sa môže stať miestom istoty, miestom identifikácie, miestom, kde sa cítim ako ja.

Modelový prípad predstavuje situáciu, keď v rodine podniká spoločne prvá a druhá generácia už niekoľko rokov. Otec má záujem dať rodinnému biznisu zmysel a smerovanie do budúcnosti.

Vladimír P. čelí obžalobe pre zločiny prijímania úplatku a zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti.

Peter Pellegrini po prvýkrát vo funkcii predniesol v parlamente svoju správu o stave republiky. Prezidentov prejav, tak ako aj celé jeho ročné pôsobenie, by sme mohli zhrnúť veľmi jednoducho. Súčasná hlava štátu opäť raz vlastne nič nepovedala. Ak, tak iba o sebe.

Prvý raz som si naplno uvedomil Pavla Bindera v roku 1999 na výstave v Trnave, v Koniarkovej galérii, kurátorkou bola Zuzana Bartošová. Binderove sochy zarámovala osteniami dvier, ktoré prechádzali z jednej miestnosti do druhej. Vyzerali neskutočne, latentne.