Náš apoštol

.františek Mikloško .časopis .osobnosť 16.09.2013

Silvo Krčméry sa zoznámil s Dominikom Tatarkom v druhej polovici osemdesiatych rokov. Keď sa u neho v podkroví Silvo prvýkrát usadil, Dominik mu povedal: „Dajte si, prosím, dolu okuliare.“ Keď si ich Silvo sňal, Dominik povedal: „Máte tvár ako apoštol!“ A odvtedy ho už Dominik medzi nami takto menoval. Silvo Krčméry bol apoštol, ktorý celý život kráčal „naboso v sandáloch.“ Bol výnimočne nadaný, vedel cudzie jazyky, vedel pekne spievať, mal skvelú pamäť, ukončil na Karlovej univerzite v Prahe medicínu.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 25.08.2013

Máloktorý človek zanechá v ostatných taký pestrofarebný dojem, ako zanechal Maco Csonka vo svojich kamarátoch. Tí, čo ho aspoň trošku poznali, vedeli, že to bol naozaj perfektný bluesový gitarista. Mal fíling, gule, na nič sa nehral a nerobil zo seba umelca. Skúšal v garáži s bandou hipíkov, ku ktorej som párkrát náhodne patrila aj ja, fajčil lacné cigy a spektrum jeho zamestnaní presahovalo medze každej fantázie. Keď som ho spoznala, robil smetiara. Nerozumela som mu presne, ale vravel, že kšeftuje so smeťami.

Doráňané prsia nymfy Idy

.jozef Koleják .časopis .lifestyle 11.08.2013

Mám kamaráta s ťažkou závislosťou. Bohužiaľ, nedokáže sa jej zbaviť. Dokonca ani renomované psychiatrické kliniky neponúkajú pre neho ten správny fakultatívny odvykací zájazd. Stačí mu totiž ukázať rodiaci malinový krík a uvidíte ho naskôr za tri dni.

Martin Vlachynský: Ženy sú najväčšia istota

.elena Akácsová .časopis .lifestyle 28.07.2013

Ekonomický analytik Martin Vlachynský, ktorý pod hlavičkou INESS-u píše o eure a energetike aj do .týždňa, tvrdí, že jeho práca, to je v podstate písanie a čítanie plus základné počty. Ekonomická univerzita v Brne mu však pomohla rozvinúť kritické myslenie.

Urania a Theodoros

.zuzana Mojžišová .časopis .film 08.07.2013

Európska kinematografia, a najmä tá, čo jej zvykneme hovoriť artová, si až do dnešných dní udržala privilégium, s akým sa mainstream už asi nadobro rozlúčil. Keď sa rozhodne porozprávať príbeh s výdatnosťou osemdesiatdva minút, presne toľko minút mu aj venuje.

Vždy budem tvoja mama

.daniel Laurinc .zuzana Halánová .časopis .týždeň vo svete 12.05.2013

Deň matiek je oslavou života. V rozvojových krajinách však býva materstvo tažké. Vládne mu vysoká úmrtnosť a veľký počet detí, narodených s hendikepom.

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 13.04.2013

Je to už dávno, čo som bol na stáži v rakúskych novinách Kleine Zeitungen v Klagenfurte. Mimochodom, idylické miesto. Alpy, krásne, priezračné a v lete aj teplé jazerá, otvorený kraj na juh Európy, svojím spôsobom úplná blahobytná idyla. Na starosť ma dostal jeden novinár, z môjho pohľadu postarší, v tom roku 1992 elegantný štyridsiatnik. „U nás sa cez víkend mestá vyľudnia, ľudia odchádzajú na svoje chaty a chalupy,“ hovoril som mu. Čudoval sa. „Tu v Rakúsku si vlastný víkendový dom môžu dovoliť len najbohatší. Hmm, to je naozaj zvláštne.“

Hold Tatarkovi, sláva holubom

.oleg Pastier .časopis .klub 17.03.2013

Aktuálnym laureátom Ceny Dominika Tatarku za rok 2012 je básnik, vydavateľ a rozhlasový autor Oleg Pastier. Cena mu bola udelená za knihu Za ozvenou tichých hlasov II (Päť scenárov, päť koláží). Prinášame jeho „tatarkovskú reč“.

Toto sa deje azda len v Číne

.matej Gašparovič .časopis .týždeň doma 14.10.2013

Rešpektovaný architekt, urbanista a developer Miroslav Marynčák pred dvoma týždňami rezignoval na funkciu starostu Chorvátskeho Grobu. Pre ignoranciu štátnych inštitúcií sa mu nepodarilo poopraviť desivý projekt výstavby satelitného mestečka, ktoré malo vyrásť pár kilometrov od Bratislavy uprostred ničoho.

Prečo tu žiť alebo nežiť

.časopis .polemika 04.08.2013

Štefan Hríb v editoriali (.týždeň 29/2013) hľadal odpoveď na provokatívnu otázku, ktorú mu položil hudobník a architekt Matúš Vallo: Prečo tu žiť? Ukázalo sa, že táto otázka zaujíma veľa našich čitateľov. Otvárame preto diskusiu, v ktorej sa hľadajú dôvody, prečo tu ostať, prečo sa sem vrátiť alebo, prečo tu už viac nežiť.