Iba pred niečo viac ako týždňom sme žili v krajine, ktorá bola v niečom rovnaká, ale zároveň výrazne odlišná, než je tá, v ktorej sa ocitáme dnes. Prečo došlo k tejto tragickej udalosti? Čo sa s tým dá robiť? A čo je teraz našou hlavnou úlohou?

Juhovýchodná Ázia, Thajsko, Barma, Laos, Kambodža, Vietnam, v období našej zimy, sú pre mňa tým, čím je teplá nora pre svišťa. Je tam teplučko a neskutočné zásoby pozitívnej energie.

Ešte nedávno sme ľutovali našich bratov Čechov.

František Mikloško kladie dlhodobo priateľom otázku, či má Slovensko na to, aby obstálo medzi európskou elitou. A či nie je naším osudom len dejinná priemernosť, čomu filozof Pichler hovorí vegetatívne prežívanie.

Článok natrhol moje ešte stále čerstvé rany. Jediným dôvodom, prečo sa k téme vraciam, je pamiatka našej obetavej mamy a nádej, že ak o téme budeme hovoriť, nezomrie toľko ľudí v aktívnom veku a tí ostatní nebudú musieť žiť s trvalými následkami, ktoré znížia kvalitu ich života.

Milí priatelia, čo je to pokora? Toto slovo zdochlo rovnako, ako naša schopnosť akceptovať pominuteľnosť matérie.

Organizácia tentoraz nastavila zrkadlo nášmu zdravotníctvu. Radostné čítanie to nie je, no najhoršie je, že sme jediná vyspelá krajina sveta, kde zomiera relatívne viac ľudí na rakovinu ako tomu bolo v roku 1990.

Keď sa v roku 2011 objavila kauza Gorila, najznámejší prípad svojho druhu, oslovili ho novinári, ktorých zaujímali dejiny korupcie na našom území. Tak zistil, že je to povestné biele miesto a zostavil prvú publikáciu tohto druhu. Historik Peter Šoltés.

DIVADLO F. M. Dostojevskij: Krotká ● FILM Daj mi tvoje meno ● HUDBA Pris: Naše večery

Milý Andrej! Asi sa Ti zdá divné, že Ti tykáme. Ber to však ako ústretové gesto z našej strany. Tento list nie je určený verejnosti, a tak nám určite prepáčiš tento familiárny tón.