keď vidíme, ako naša armáda kupuje predražené fínske transportéry, ako sa kŕčovito drží ruských vojenských radarov P-37 a ochranu našich hraníc zverí podľa všetkého aj po roku 2020 šiestim stíhačkám Mig-29, je jasné, že NATO myslia minister obrany a predseda Národnej rady len ako žart. Naozaj cítia, čo je blízke Dankovmu srdcu – že Slovensko má byť mostom/hídom medzi západnou a východnou Európou.
Sú to vlastenci za naše peniaze. Vegetatívne si nažívajú celkom dobre. S Františkom Mikloškom by sa dalo povedať, že sú slovenským dejinným priemerom. S Ľudovítom Štúrom by sme povedali, že u nich „nikde nenachádzame rovnováhy medzi pospolitosťou a jednotlivosťou“. Slovenská republika v NATO im nehovorí nič, oni sami sú si všetkým. Je to „núdza a bieda“, výsledok „nášho hlivenia a drepnenia v živote nevoľnom, ktoré nám bráni povstať a začať sa hýbať“, aby sme ešte raz zacitovali Štúra.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.