Nebýva zvykom písať zo Slovenska rovno Najvyššej revolučnej kultúrnej rade Iránskej islamskej republiky a prezidentovi Ahmedínedžádovi. Kto píše takému adresátovi, musí mať silný dôvod. A tým teraz nie je všeobecná obrana Západu, a to ani v čase agresívnych protestov proti zrejme stupídnemu filmu, ktorý zosmiešňuje túto vieru a proroka Mohameda. Ale 84 slovenských akademikov a vysokoškolských pedagógov poslalo do Teheránu otvorený list, v ktorom žiadajú tamojšiu vládu o ukončenie prenasledovania ich kolegov a študentov za to, že patria k najväčšej náboženskej menšine v tejto krajine, k bahaistickému spoločenstvu.

Milí priatelia, určite ste sa stretli s ohavnou nenásytnosťou. Dlho som predpokladal, že je to len mýtus z filmov o hľadačoch pokladov. Partia dobrodruhov nájde poklad, zmocní sa ich oná ohavná nenásytnosť a navzájom sa zamordujú. Poklad zmizne v nepreniknuteľnej temnote mokvavého bahna. Vždy som týchto antihrdinov odsudzoval. Až raz sa zatmelo pred očami aj mne.

Trošku to pripomína časozberný dokument a trošku reality šou. Aj tu sme my diváci akísi voyeri, pretože sa pozeráme dovnútra jednej rodiny.

Najlepší pohľad na Oscara® je taký ten povýšenecky blahosklonný, ironizujúci a cez prsty, aj tak je to najprv šou, až potom všetko ostatné. Distingvovaná šou, príjemná, pohodlná, mainstreamová v najlepšom slova zmysle. Ak niekto trčí nad všetkých ostatných, trebárs umeleckosťou, náročnosťou, závažnosťou výpovede či ako to inak nazvať, dáme mu cenu za najlepší cudzojazyčný film a viac si neškrtne.

Na svete hádam neexistuje film, ktorý by bol bez chýb. Nielen logických a technických, ale aj faktografických. Chybám sa nevyhli ani režiséri takých trhákov ako Votrelec, Pulp fiction, ale najmä Jurský park.

Príbeh o prokurátorovi Vašovi je drsný. Keď som ho počúval v Lampe, miestami mi slová Pavla Palečka zastavovali dych. S radosťou preto oznamujem, že jeho film je už na stránke .týždňa.

Pamätám si rok 1994 a správy z odovzdávania cien na festivale v Cannes. Mnoho odborných časopisov vtedy viedlo polemiku, prečo Tarantinovo Pulp Fiction získalo hlavnú cenu, keď v súťaži boli subjektívne lepšie filmy. Väčšina z toho vinila Clinta Eastwooda ako predsedu poroty, ale ten v rozhovoroch priznal, že pre film boli v porote nadšení hlavne „european guys“. Už vtedy však mal Tarantino po debute Reservoir Dogs zo Sundance predajnú nálepku – „coolest director of all time“ a Pulp Fiction to len potvrdil.

Dnes sa už ťažko zavďačíte mešcom plným mincí alebo stohom bankoviek ako v americkom filme. Kto chce byť teraz „in", platí telefónom. Jednoduchšie to hádam už ani nemôže byť.

...bolo možné vidieť na tohtoročnom filmovom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet. Stále je tu veľa neprávosti, chudoby, útlaku, hnusných vecí, za ktorými stojí človek – on ich spôsobuje, on ich vymýšľa, on ich realizuje, ale človek nimi aj trpí, naňho dolieha ich krutosť.

Do konca decembra môžete v klubových kinách po Slovensku zachytiť filmový Projekt 100, ponúkajúci jedenásť domácich a zahraničných filmov, ktoré by sme v rôznych slovenských multiplexoch videli veľmi ťažko, pretože sa vzpierajú rôznym jednorazovým trendom. Nič proti akčným filmom alebo komédiám na jedno použitie, no kto miluje film, nemal by si tieto snímky nechať ujsť.