Horiace rušne, rozpojené súpravy počas jazdy, neustále meškania. K tomu nekonečná rekonštrukcia hlavnej slovenskej trate, ktorá trvá tak dlho, že keď sa raz skončí, môže rovno začať odznova. Slovenské železnice zaspali dobu. Nájde sa vôľa niečo s tým spraviť?

Úspešne rozbehnutú kariéru v NHL mu predčasne ukončili mnohé zranenia a operácie. Vstúpil do polície. Jeho kniha Volali ma bitkár je bestseller, každý sa s ním chce fotiť, v televízii komentuje hokej, hoci neznáša označenie expert. Boris Valábik.

Meškania, špinavé vozne, nefunkčná klíma či kúrenie a chýbajúce wifi. Presne toto najviac trápi cestujúcich u najväčšieho slovenského (národného) dopravcu. Konkurencia núti štátne železnice zlepšovať sa, stále však majú čo dobiehať.

Kedysi sme mali pre dospievajúcich a mládež foglarovky či knižné edície Stopy a Čajka. Dnes sa to volá Young Adult a je to jeden z mála segmentov literatúry, ktorý kontinuálne rastie. Sú tu však aj ďalšie nuansy ako Middle Grade, New Adult či Clean Adult, tak sa v tom trochu zorientujme.

Atmosféru veľkomiest netvoria len lesklé fasády mrakodrapov a úzke uličky so stánkami rýchleho občerstvenia. Srdce metropoly bije v rytme klapotu, dunivého echa a kvílenia bŕzd vlakov v podzemí, ktoré denne dopravujú tisícky ľudí z jedného bodu mesta na druhý.  

O novodobých mýtoch hovoríme s historikom Miloslavom Szabóom, autorom kníh Boh v ofsajde, Rasa a vôľa. Alfred Rosenberg a Mýtus 20. storočia.

Nezrúcali sme hierarchiu svetového futbalu, zatriasli sme však prognózami. Ako najväčší európsky outsider sme vyprevadili na cestu domov majstrov sveta, skončili sme v rovnakom kole ako Anglicko a Portugalsko. V Južnej Afrike sme zanechali sympatickú stopu, vďaka ktorej sa o nás aspoň na chvíľu hovorilo - a o to ide.

Český prezident Václav Klaus pred niekoľkými rokmi povedal, že na Schengene, teda na Európskej únii bez hraníc, nevidí nič mimoriadne skvelé. A že pokiaľ ide oňho, tak by si na tej medzištátnej hranici pokojne päť minút počkal, takže on sám vlastne Schengen nepotrebuje. Václav Klaus asi nechodieva vlakom. Išiel ním, pokiaľ viem, za posledné roky len raz, keď sa vydal na pohreb Lecha Kaczynského do Krakova, kam vlakom, na rozdiel od tých európskych štátnikov, ktorí leteli lietadlami, naozaj dorazil.

"Všechny děti bydlí na sídlištích nebo v domech. Každý dům má místnosti. Všechny domy dohromady pak tvoří jeden velký dům. A ten velký dům je naše země. Naše vlast. Města jsou pokoje tohoto velkého domu, naší země. V domech bydlí tatínkové a maminky. Jsou to naši rodiče. Každé dítě má rodiče," vysvetľuje učiteľka deťom v škôlke, zatiaľ čo upratovačka postaví vedľa dverí prázdny odpadkový kôš.

Nový preklad z Manguelových textov sa volá Knihovna v noci. Prečo v noci? Ako s knižnicou súvisia mýtus, ostrov, priestor či domov? Súvisia s ňou nevyhnutne, historiograficky, pocitovo i celkom voľne.