K doterajším šiestim okruhom Slovenského rozhlasu pribudli dva nové. O ich zameraní a obsahu hovorí programový riaditeľ SRo Ľuboš Machaj.

Sisa Michalidesová je zvláštny človek. Vyzerá ako bezstarostné dieťa, ktoré sa vie nadchnúť pre veľa vecí. A pritom sa ešte ako tínedžerka nebezpečne priblížila smrti. Je to mimoriadne talentovaná a plodná hudobníčka. Hrá džez s kapelou 3+1, píše hudbu k divadelným inscenáciám (Červená princezná, Truth Story) a k filmom (Zima kúzelníkov, Malé oslavy), napísala a nahrala dva albumy detských pesničiek Veľkí herci spievajú malým deťom, krátko pred Vianocami vydala album Zimní kúzelníci (pozri text v rámčeku). Okrem toho hrá divadlo, chodí do lesa a spolu so svojím manželom Petrom Preložníkom robí hudbu a chová zajace, ktoré voľne behajú po záhrade.

Prvá schôdza NR SR po parlamentných voľbách priniesla niekoľko nečakaných momentov – jedno pokazené hlasovanie, jednu hru so zvončekom a jednu slovnú prestrelku.

Je dosť možné, že najdrahšou spomienkou na volebnú kampaň, ktorú bude musieť Slovensko reálne splácať, sa nestane euroval, ale referendum SaS. Sedem miliónov eur nie je zanedbateľný peniaz. Skutočnosť, že referendum sa nekoná v deň, keď by vyšlo nepomerne lacnejšie – v čase komunálnych volieb – je ovocie antagonizmu predkladateľov petície a prezidenta. Využitím nástroja priamej demokracie sledovala SaS zlepšenie svojej pozície v politickej súťaži. To však nebol záujem Gašparoviča. Tejto hre musel ustúpiť vyšší princíp, ktorým je úspešnosť (platnosť) podujatia a reprezentatívnosť výsledku.

Nový spôsob, ako zachytiť krutosť vojny na filmový pás, odštartoval v roku 1998 Spielbergov film Zachráňte vojaka Ryana. Dvadsaťminútová krvavá sekvencia z vylodenia spojencov na pláži v Normandii vtedy šokovala celý svet.

Hrdina, spisovateľ lacných románov s pohnutým životným príbehom, nám vyrozpráva bestsellerovským spôsobom svoj príbeh, magickou kulisou je Barcelona okolo roku 1900.

Neonacisti by mali byť pre uvažujúceho a civilizovaného človeka úplnou záhadou. Po hrôzach 20. storočia by sa vlastne nemali vyskytovať, lebo neexistuje jediný obhájiteľný dôvod, aby existovali. A predsa nám pochodujú po uliciach, hrdo sa hlásiac ku všetkým ľudským ikonám zla, ku všetkým poškvrneným symbolom, ku všetkým svinstvám, a ešte sa predvádzajú pocitom morálnej prevahy. A čuduj sa svete, mnohí ľudia im to žerú. Primnohí.

Od desiatich rokov hrá na hoboj, po rokoch „samoštúdia” na konzervatóriu a VŠMU sa stal žiakom prominentného mníchovského profesora, ako 21-ročný získal miesto hobojistu v stuttgartskej Staatsopere, založil Hugo Kauder Trio, spolupracuje s Oskarom Rózsom. Napriek medzinárodným úspechom ho to ťahá na Slovensko. Ivan Danko.

Každoročně s návalem léta dostávám pozvánku na nějaký mezinárodní letní kurz „evropských hodnot“ (bývalo jich víc, avšak nadšení i peněz zřejmě ubývá), který pro studenty humanitních (!) oborů organizují různé nadace s finanční podporou unie.

Na strednej škole sme sa hrali na štáty. Ja so susedom Orechom sme boli Kanada. Gešo s Maskom boli Švédi. Orech, Gešo a ja sme boli v trojici Paraguaj. Kanada mi bola sympatická odmalička, často práve táto krajina vyhrávala aj moje sólo hry, myslím, že doteraz drží rekordy minimálne v hre valcobedmintonu či žonglopingpongu.