Tam, kde je stále jeseň

.časopis .týždeň vo svete 20.01.2013

V hlavnom meste Severného Írska som prežil štyri roky plné rozporov. Najprv som nerozumel, prečo sa v Belfaste ešte stále klbčia; neskôr som nechápal nádeje peacemakerov, ktorí veria, že sa im tú nenávisť podarí naraz vykoreniť z politiky, náboženstva aj športu. Z pohľadu južanov som žil v jednom z dvanástich okupovaných okresov, ale okolo mňa to väčšina nazývala domovom.

Popcorn Juraja Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle 07.01.2013

Žijeme históriu, akurát nám to nedochádza. Sme príliš blízko, aby sme si uvedomili, že to, čo sa deje práve teraz, môže byť historický míľnik. Niektoré takéto míľniky nás priamo ovalia a prefackajú, iné sa udejú tak nenápadne, že si ich vlastne ani nevšimneme.

Zachráňme učiteľov

.martin Hanus .eva Čobejová .jozef Majchrák .časopis .téma 25.11.2012

Ste muž, žijete vo veľkom meste, kde platíte vysokú hypotéku za panelákový byt, ste živiteľom rodiny, no napriek tomu chcete ostať učiteľom, lebo táto práca je vám nadovšetko blízka. Asi to poznáte – pre vašich známych a priateľov ste idealistický blázon. Ale už nastal čas, aby sa to začalo meniť.

Varšavské peklo

.tomasz Stańczyk .časopis .klub 14.10.2012

Jednou z najhorších tragédií druhej svetovej vojny bolo zničenie Varšavy po vypuknutí varšavského povstania v roku 1944. Mala byť zničená na popol, ako Kartágo. Ešte v roku 1944 tam žilo 900-tisíc ľudí. Po porážke povstania žilo v ruinách Varšavy už len okolo tisíc ľudí. Prinášame text poľského historika, ktorý opisuje jednu z osudových častí tejto masakry, masové vraždenie v mestskej časti na Woli.

Náš kapitalizmus

.yoani Sánchez .časopis .klub 30.09.2012

Zrejme jednou z najčastejších diskusií na tému Kuba je otázka, či možno na tunajšiu realitu aplikovať termín „socialistická“. Pre tých z nás, čo sme boli vychovaní knihami marxizmu, manuálmi vedeckého komunizmu a zväzkami Leninových spisov, je dosť tažké spájať kubánsky model s tým, čo sa v tých knihách píše. Keď sa ma na to niekto spýta, zvyknem odpovedať, že žijeme v štátnom kapitalizme, alebo, ak sa to tak dá vôbec nazvať, v straníckom feudalizme, pod nadvládou rodinného klanu.

Pravo-ľavé tajomstvo lemurov

.tomáš Čejka .časopis .lifestyle 16.09.2012

Štvrtým najväčším ostrovom na svete je Madagaskar, známym sa však nestal len kvôli Móricovi Beňovskému. Dodnes tam žijú zvieratá, ktoré inde vo voľnej prírode nenájdete. Medzi inými aj lemury.

Quentinnatural

.vladimír Palko .časopis .téma 27.01.2013

V minulosti som sa vyjadroval o tvorbe Quentina Tarantina s dešpektom. Veď dnes je to tak isto, ale vinu čiastočne presúvam z Tarantina na dobu, v ktorej žijeme.

Sneh v Islamabáde

.ivan Vrubeľ .časopis .týždeň vo svete 06.01.2013

Keď som pred sviatkami sledoval cez internet snehovú kalamitu na Slovensku a špeciálne v Bratislave, tak som sa seba pýtal, čo by sa asi stalo, keby taký sneh napadol u nás v Islamabáde. Mesto je veľkosťou veľmi podobné Bratislave, leží na úpätí pohoria Margalla Hills (podobne ako Bratislava na upätí Malých Karpát), ale napokon nič také nehrozí. Hoci sú tu ľudia, čo pamätajú slabý poprašok snehu, za osem rokov, čo tu žijem, som nič také nevidel. V zimných mesiacoch tu síce teplota v noci klesá niekedy až k nule, ale cez deň zase vystúpi až k dvadsiatke.

Vukowar a mier

.časopis .týždeň vo svete 09.12.2012

V polovici budúceho roka sa Chorvátsko stane asi nadlho jediným novým členom EÚ. Čím žije obľúbená dovolenková destinácia mnohých Slovákov? A čo si myslia o Európe obyvatelia Vukovaru, mesta na chorvátsko-srbskej hranici, ktoré pred 21 rokmi prežilo počas 87-dňovej blokády podobné peklo, ako kedysi Stalingrad?

Ako sa žije v Gaze?

.časopis .týždeň vo svete 26.11.2012

Ako môže žiť viac ako 1,5 milióna Palestínčanov na území veľkom ako desaťkilometrový pás popri diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou? Na území s najväčšou hustotou osídlenia na svete? Bol som tam dvakrát. Prvý raz v roku 2003, keď vypukla druhá intifáda, teda protizraleské povstanie za vlády Ariela Šarona. To tam ešte nevládlo hnutie Hamas, žil Jásir Arafat a v Gaze ešte vtedy boli aj židovskí osadníci chránení armádou. Pár dní pred našou návštevou rakety vystrelené z izraelských stíhačiek zničili neveľkú budovu, ktorú turistický sprievodca Lonely Planet označuje ako Arafat house, jedno zo sídiel vodcu. S českým kolegom sme sa – ako jediní hostia – ubytovali v hoteli Adam, na terase povieval vlahý jarný vetrík od Stredozemného mora. Úslušný čašník priniesol džús z čerstvo vyžmýkaných pomarančov, švajčiarsky syr, omeletu, šunku. Pustý bol aj hotel Palestína, hotel Cliff, dokonca aj plážový klub OSN zíval prázdnotou. Až spomienka na nočný zvuk izraelských stíhačiek nás vrátila do reality. Na druhý deň sme boli na pohrebe 24-ročného Palestínčana, ktorého pri útoku na židovských osadníkov zastrelili izraelskí vojaci. V uliciach boli tisíce ľudí, vo veľkom sa strieľalo do vzduchu, maskovaní bojovníci Hamásu nás s kolegom ťahali do dedinky pri meste Insiret, kde Abdul, ako sa chlapec volal, vyrastal a žil. Mal som vtedy možnosť hovoriť s jeho matkou a bol to šialený rozhovor. Bola hrdá na to, že počas intifády prišla o všetkých troch synov. „Sú to šahídovia, mučeníci,“ opakovala. A priznala finančnú podporu od irackých fondov Saddáma Husajna.