Retro je mocná zbraň. V popkultúre jedna z najmocnejších. Čím temnejšia a beznádejnejšia sa nám zdá budúcnosť, tým radšej sa obraciame do minulosti. A podľa dlhotrvajúcej renesancie retra akoby už nás ani nič dobré nečakalo. Len temné zajtrajšky, v perspektíve ktorých nám nezostáva nič iné, len prepadnúť trudnomyseľnosti. Alebo sa obrátiť k svetlým včerajškom. Mýtus zlatého veku v praxi podmienený spomienkovým optimizmom.

Keď sa v roku 1992 nedostalo VPN (hnutie z novembra 1989) do parlamentu, Ján Čarnogurský mi povedal, že je to odraz odtrhnutosti liberálov od skutočného Slovenska. Čoho odrazom je potom jeho nedávny odchod z KDH?

Popravde, kedysi som si vedel predstaviť, že žijem hocikde v Číne, len nie v Šanghaji. Dnes som ženatý so Šanghajčankou, sťahujeme sa tu do nového bytu a píšem o Šanghaji prvú knižku. Poznám niekoľko ľudí, čo prišli do Šanghaja na dva mesiace. Dnes tu žijú už viac ako desať rokov. Čím to je?

Niet nad to, dobre sa porozčuľovať, poriadne a pritom bezpečne sa vytočiť. Zaručeným spôsobom takejto psychohygieny sú vzťahové seriály. Zväčša o pekných mladých ľuďoch, ktorí sa nedokážu vpratať do kože, lebo ak by sa vpratali, nebolo by o čom nakrúcať. A tak sa správajú ako nedospelí, nezrelí blbci, emocionálne dezorientovaní do tej miery, že neváhajú robiť rozhodnutia, o ktorých už vopred vedia, že sú zlé. Vlastne nie, nevedia, veď sú seriálovými postavami, a kto to kedy videl, aby sa ľudia v seriáloch správali tak, ako sa my správame v normálnom svete? Nikto, nikdy.

„Diváci sa nadšene hrnuli do kín a o filmoch zanietene i kontroverzne diskutovali, čo je, myslím, dobré,“ zhodnotil 64. berlínsky filmový festival jeho riaditeľ Dieter Kosslick.

Stretli sme sa v Prahe, kde si bol trochu oddýchnuť. Vie, že na začiatku sa od neho čaká zápas s justíciou, hoci do politiky ho zlákali iné výzvy. Otvorene hovorí, čím ho premiér Fico zaskočil v kampani. Novozvolený prezident Andrej Kiska.

Polmiliardová krádež kryptomeny. Smrť riaditeľky burzy. A odhalenie tajomnej, päť rokov ukrývanej identity otca Bitcoinu. Fanúšikovia virtuálnej meny majú opäť o čom rozprávať. Skutočnú pravdu však pozná málokto.

Cestovať naprieč Ukrajinou je ako pobývať pár dní u trochu chudobnejších susedov. Ešte trochu viac bordelu, ešte viac napratané autobusy, samá šmelina a ešte horšie cesty. Inak nič nové. Kyjev je naozaj blízko. Sánka nám padla až v Rusku. Čím viac k Uralu, tým horšie. V predražených a hororových motorestoch sme sa stretávali výhradne s mužmi, ktorí vyzerali, akoby ich nakreslil Danglár. Oblečení zásadne v maskáčoch, s holými hlavami ticho zazerali. Z dvoch motelov sme ušli skôr, ako sme sa ubytovali.

Väčšia hanba, ako dusná aféra okolo ceny Malina ani nemôže byť. Zaslúžila by si zápis do Guinessovej knihy rekordov v plazení. A to ani nepoznáme pikantérie zo zákulisia. Stalo sa u nás, na Slovensku: Novinári cenu Malina, antiosobnosť roka, udelili Erikovi Tomášovi, hovorcovi Úradu vlády, čím vznikol v Rade Asociácie hovorcov, ktorá cenu udeľuje, taký plazivý mrak strachu a predposratosti, (podľa tlače atmosféra zvláštnych telefonátov, hádok, vyhrážok o odstupovaní sponzorov od akcie), že porotcovia celú cenu radšej zrušili. Nič nebude!

Kameraman Richard Krivda na Febiofeste odpremiéroval dva filmy s Martinom Šulíkom a Viliamom Gruskom, chystá sa točiť s Fedorom Gálom. Už tretí rok robí pre ČT Ostrava Dejiny československého undergroundu. Stojí za kamerou, ale pokojne by mohol byť aj pred ňou.