Takmer 350-stranová kniha Sabiny Jankovičovej a Juraja Mojžiša o fenoméne, akým boli Bratislavské konfrontácie, nemôže nezaujať – vizuálne i obsahom.

Minulý rok oslávila Univerzita Komenského 90. rokov od svojho vzniku. V tejto súvislosti sa na stránkach .týždňa rozvinula diskusia, prečo na pôde inštitúcie, ktorá by mala byť elitnou, tak často víťazí priemer. Je to v malej krajine, navyše zaťaženej desaťročiami komunizmom, nevyhnutnosť, alebo máme na to byť lepší? Aj o tom na pôde Univerzitného pastoračného centra v Bratislave diskutovali pred stovkami študentov hostia Štefana Hríba: prorektor Univerzity Komenského Peter Osuský, vysokoškolský učiteľ Ľubomír Tomáška a vysokoškolský učiteľ fyziky a redaktor .týždňa Martin Mojžiš.

Výstava Jozefa Jankoviča Svedectvo na okraji je výstava, ktorú treba vidieť. Cesta do Danubiany nie je krátka, odmenou vám však bude výlet za hranice všedného.

Igor Matovič si tento rok zrejme predstavoval inak. „Odpálil“ síce prokurátora Petra Šufliarskeho, no zároveň mu odišla najvýraznejšia tvár poslaneckého klubu. Časť opozície sa spája, no on zostáva na jej okraji a vrhá sa z konfliktu do konfliktu.

Uplynulý týždeň zarezenovali témy, ktoré prinútili Martina Mojžiša zamyslieť sa nad plytkosťou tejto doby, brexitu, slovenských politikov, či nás samotných.

Pred desiatimi rokmi si v relácii Lampa Štefan Hríb s hosťami pripomínal štyridsiate výročie pristátia ľudí na Mesiaci. Komu napadlo letieť na Mesiac a ako to celé prebiehalo?

Nedávna výstava v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch predstavila aj umeleckú tvorbu Mariána Mudrocha s názvom Zrkadlenie tmy. Mudrochovo dielo si zaslúži nasledujúcich sedem poznámok:

Ak v duchu komunistickej ideológie definujeme slobodu ako „poznanú nevyhnutnosť“ (ako nám v minulom čísle vtipne pripomenul Martin Mojžiš), nová kniha Pavla Vilikovského, s príznačným názvom Vlastný životopis zla, je potom podrobným svedectvom veľmi nedobrovoľného poznávania tejto nevyhnutnosti. Za ostnatým drôtom.