Nastávajúca predsedníčka Európskej komisie potvrdila, že súhlasí s návrhom zoznamu dezignovaných komisárov, ktorý jej poskytli členské krajiny Európskej únie. Spolu s ňou bude mať 27-členné kolégium komisárov 13 žien, čím naplnila svoj zámer o rodovo vyváženej eurokomisii.

Začiatkom júla zvolal pápež František do Vatikánu deviatich arcibiskupov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Delegáciu viedol vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk, hlava ukrajinských gréckokatolíkov. 

„Nemôžeme nechávať ľudí zomierať na našom prahu. Myšlienky ľudskosti treba šíriť ďalej. Ak sa o to nebudeme snažiť, skončí sa to vojnou. Každý bude chcieť pre seba viac, každý bude chcieť niečo iné,“ varuje pred xenofóbiou a hrozbou nacionalizmu oceňovaný slovenský fotograf a kameraman Juraj Mravec.

Príbeh summitu summitov a novej zmluvy START Americkému prezidentovi Barackovi Obamovi sa v krátkom časovom slede podarili dve mediálne akcie s nukleárnym kontextom. S ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom podpísal v Prahe novú verziu zmluvy START a hneď nato hostil vo Washingtone summit 47 štátov, ktorý mal ambíciu ochrániť existujúci nukleárny štiepny materiál pred rukami teroristov. Celkom príznačne to médiá síce oslávili, ale dosť vlažne. A na druhý deň zabudli.

Komunisti predpokladali, že zničiť rehole nebude na Slovensku úplne jednoduché. Odhadovali, že to potrvá asi 50 rokov a v roku 2000 sme mali byť krajinou bez mníchov.

Po prvom kole prezidentských volieb na Ukrajine je jasné, že ikona Oranžovej revolúcie Viktor Juščenko sa už do prezidentského kresla nevráti. Doplatil najmä na to, že nenaplnil obrovské očakávania, ktoré do neho jeho voliči v roku 2004 vložili.

Keď porovnávam svoj pobyt zahraničného volebného pozorovateľa v Kyjeve pred dramatickými voľbami v roku 2005 s terajším hlasovaním, na prvý pohľad ide o úplne iný príbeh. V prvom kole nedeľných prezidentských volieb kandidovalo až osemnásť ľudí, výsledok nebol vopred jasný, neprišlo k manipulácii a podfukom a medzinárodní pozorovatelia deklarovali, že voľby splnili európsky štandard. Na postsovietsku krajinu úkaz pozoruhodný.

Dvadsať rokov vedieme vojny o národné symboly. Od názvu štátu, ako túto kauzu opísal v prípade pomlčkovej vojny Milan Šútovec v knihe Semióza ako politikum alebo „pomlčková vojna“ cez štátne symboly ako vlajka, hymna či národný odev až po jazykové zákony „bez výnimky“ hľadáme výlučné národné poslanie, mesianistický „vyvolený národ“.

Čo sa týka dobre mienených gest, Hodinu Zeme asi sotva niečo prekoná. S úderom pol deviatej večer takmer miliarda ľudí v 120 krajinách prejavila túžbu urobiť niečo s globálnym otepľovaním tým, že si na hodinu zhasli svetlá.

Pripúšťam, že môj informátor nebol veľmi dôveryhodný. Vladimír Pasutin bol východoeurópsky podnikateľ.