V dvoch lietadlách priviezli v marci 2014 z kyjevského Majdanu do Prahy štyridsať ranených – všetci plní olova. Dvoch z nich si po nevyhnutných operáciách vzal môj ukrajinský kamarát domov. Povedali mu: „Strieľali do nás – neozbrojených – profíci, zabijaci.“ Tí muži už nikdy nebudú ako predtým. Hovorili o tom, ako ich „velitelia“ z Majdanu postupne miznú, nevedno ako a nevedno kam. Otázka znie, či je táto skúsenosť prenosná a aká je jej odolnosť voči demagógii, manipulácii, zneužívaniu…. a hrubej sile.

Na politický pohreb Roberta Fica je priskoro. Pripomína mi to vyhlásenie istého poslanca počas rozpravy o odvolávaní Vladimíra Mečiara. Povedal mu vtedy, že to je jeho koniec v politike.

Cár Ivan Hrozný strihal bojarom brady. Stalinovi spolustolovníci sa odvážili rozprávať o Stalinovi len na záchode. Netušili, že ich odpočúva a hovorí im klozetoví Sokrati. Putin si to už myslí o celom svete a nepotrebuje ho ani odpočúvať. Má to ohúrenie, bezmocnosť a nárek, že sa nedá nič robiť, ako na dlani. Ruská okupácia Krymu sa síce všeobecne chápe ako flagrantné porušenie povojnového usporiadania sveta, popretie princípu suverenity, zakotvené v Charte OSN a nebezpečný precedens, zavádzajúci do svetovej politiky princíp ber, koľko vládzeš, ale rovnako začína pribúdať slov o tom, že treba chápať aj Putina, ktorý vníma suverenitu ako mocenský nástroj, a nie ako právo. Putina nie je ťažké pochopiť; robí len to, čo mu dovolia iní. Ťažšie je pochopiť tých iných.

Červená a čierna, farby novín Granma. Ale na rozdiel od Stendhala, čitateľ sa na stranách Granmy nestretne s realizmom. Keď oficiálny orgán komunistickej strany vyberie titulok, nejde mu o to, aby ním informoval, ale aby niečo presadzoval. Tak to bolo aj minulý štvtok, keď sa na prvej strane novín objavil citát z prejavu Raula Castra v Santiagu de Cuba, ktorý znel: „Revolúcia pokračuje ďalej, ale bez záväzkov ku komukoľvek, až na ľud.“

Česko-slovenský miliardár Andrej Babiš oznámil minulý týždeň v denníku New York Times, že by svoj ​​mediálny dom Mafra (vydáva MF Dnes, Lidové noviny alebo iDnes.cz) mohol dať na burzu a ponúknuť akcie zamestnancom. Kým sa ktokoľvek spamätal, prišla správa číslo 2: od januára bude šéfredaktorkou MF Dnes najslávnejšia česká investigatívna novinárka Sabina Slonková. Novopečeného politika zjavne prestalo baviť, ako mu stále predhadzujú Berlusconiho.

Vyzerá ako pštrosie vajce, ibaže namiesto škrupiny má rapavú pokožku, podobajúcu sa na ihličnatú šišku. Navrchu mu navyše rastie podozrivé, zelené číro. Keď ho však vylúpneme z tejto vtipnej karnevalovej masky, ananás sa nám odmení neopakovateľnou tropickou chuťou.

Miloš Zeman dostal prvú žiadosť o milosť.... a rozhodol sa jej nevyhovieť, hoci mu to odporučila jeho obľúbená ministerka spravodlivosti Marie Benešová – po tom, čo jej experti preskúmali spis. A hoci zváženie milosti navrhol aj štátny zástupca. Je to správa taká malá, že sa do slovenských médií ani nedostala; tak aspoň tu.

Keď vyrazíte do Tešedíkova z Bratislavy, je to ako prechádzka národnou čítankou. Bernolákovo, Sládkovičovo, Matúškovo... No a potom Tešedíkovo, ktoré však chce byť opäť Peredom. Ficova vláda mu to nedovolila. Čo si o tom myslia miestni?

Milí priatelia, koncom septembra sme boli s kapelou na turné v Brazílii. Bola to paráda. Vrátili sme sa tam po deviatich rokoch. Presne toľko som nebol mimo Európy, ani som nikam neletel. Nemal som dôvod. Na cestu som sa poctivo pripravil. Bol som na spovedi, prijal som Krista pod oboma spôsobmi, poprosil som o odpustenie všetkých, ktorým som ublížil. Lebo človek nikdy nevie, kde mu svieca dohorí.

Ej, padá, padá listopad... Pri tom všetkom, čo vieme o živote, ten náš zostáva stále veľkým tajomstvom. Počína sa z lásky, rastie v tme, nerozpráva, nedýcha, neprijíma potravu ako my. Vo všetkých kultúrach túto nepatrnú, bezbrannú bytosť považujú za človeka, ktorého chránia, pripravujú mu priestor a podmienky. Keď uzrie svetlo sveta, tešia sa ako pri zázraku. Dieťa ešte nič nevie o živote a zjednotí celú rodinu. Ak na to máme, za dieťa sa poďakujeme, pokrstíme ho, zasvätíme, zapíšeme.