Teória relativity, teória gravitácie, 21 noktúrn, Hľadanie strateného času, Peter Pan, 1984, E.T. mimozemšťan, Google, Harry Potter, Apple. Bez introvertov by bol svet aj o tieto veci chudobnejší. Ako sa im žije vo svete, ktorý miluje extrovertov?

Je nesporne najznámejším ovocím na celom svete. Práve vďaka nemu vraj nechodíme po svete nahí, ako nás pánboh stvoril, ženy musia rodiť v bolestiach a muži sa zas lopotiť, aby v pote tváre získali plody zeme.

Stalo sa, že som mal v ten istý týždeň tú istú obchodnú prezentáciu trikrát v Taliansku a dvakrát vo Fínsku. Miestni kolegovia ma v oboch prípadoch upozornili, že hneď začiatok prezentácie musím prerobiť. „Musí to vyzerať, že tvoja firma je najlepšia na svete,“ hovorí mi Talian. „Musíš byť hrdý a preháňať, inak im budeš podozrivý.“

V niečom mal Freud pravdu. Čuch je skutočne jedným z výrazných spojení medzi nami a ostatnými živočíchmi na Zemi. Je to jedna z večných pripomienok našej zvieracej podstaty.

Štefan Hríb v editoriali (.týždeň 29/2013) hľadal odpoveď na provokatívnu otázku, ktorú mu položil hudobník a architekt Matúš Vallo: Prečo tu žiť? Ukázalo sa, že táto otázka zaujíma veľa našich čitateľov. Otvárame preto diskusiu, v ktorej sa hľadajú dôvody, prečo tu ostať, prečo sa sem vrátiť alebo, prečo tu už viac nežiť.

Kresťania na Blízkom východe zažívajú peklo na zemi. Posledným prípadom sú egyptskí kopti na čele s pápežom Tawadrosom II.

Tohtoročné majstrovstvá sveta v hokeji sa skončili senzáciou: Švajčiari získali striebro, čo sa im naposledy podarilo pred 78 rokmi. Je možné, že teraz hrali iba pod šťastnou hviezdou, ktorá im opäť nadlho zhasne. Lenže pri tréneroch ako Sean Simpson jeden nikdy nevie.

Moja láska k trhom nemá vôbec nič spoločné s nákupnou horúčkou, jasné?! Celkom nič. Myslím, že korene tejto lásky, z ktorej človeku ide až také mravčenie po celom tele, sú ešte niekde v mojom detstve v Trnave, a v trnavskom jarmoku, ktorý každý september rozvíril vody tohto, vtedy tichého miesta. Stovky stánkov, kolotočov, a samozrejme, môj obľúbený nedeľný blšák, kde na zemi na handrách človek našiel naozajstné skvosty...

Obrazy Jána Triašku, ktorých spoločnou témou je stavba domu na predmestí, visia v prázdnom, neštylizovanom priestore Domu umenia, čo im dodáva zvláštnu silu.

Možno sa vám už raz stalo, že pred vami v nejakej reštaurácii pristálo jedlo, kde na vrchole minimalistickej kompozície trónili zvláštne biele útvary. Boli štíhle, boli krehké a čašník im hovoril jednoducho – enoki.