V piatok, 4. mája zomrel Adam Yauch, známy ako MCA, rapper, producent, filmár, kľúčový člen Beastie Boys. Mal 47 rokov.

Ekonómovia by mali byť v predpovediach zdržanliví. O účinnosti kvantitatívneho uvoľňovania pochybuje a vyzdvihuje dlhodobú stabilitu daňovej politiky ako predpoklad prosperity. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Finn E. Kydland.

Moji kolegovia, ktorí sa venujú politike, budú voľby riadne analyzovať, ja mám iba zopár poznámok, či skôr pocitov.

Niektorí (napríklad 13-ročné žubrienky) majú radi upírov z Twilightu. Ja mám z hororových postáv zvláštnu slabosť pre zombíkov. Preto ma zaujal Elenin článok, v ktorom upozornila na manuál CDC ako sa správať v prípade útoku živých mŕtvych

Pevne verím, že toto je na dlhý čas posledný text, ktorý píšem o Planéte vedomostí. Keď som pred zhruba dvomi mesiacmi začal o tomto nepodarku diskutovať s pracovníkmi rezortu školstva, hovoril som, že plánovaných 12 miliónov eur (toto bola horná hranica ceny za celoplošnú licenciu Planéty) sa dá v školstve využiť určite oveľa lepšie, napríklad na zvýšenie platov učiteľov.

Dekan Lekárskej fakulty Peter Labaš v znaleckom posudku v trestnej veci obvinenej Hedvigy Malinovej uviedol mená 12 odborníkov, ktorí s ním mali na odbornom posudku spolupracovať. Niektorí sa od toho už dištancovali. Jediná psychiatrička, ktorá mala byť podľa posudku v Labašovom tíme, sprístupnila aj dva listy, ktoré dokazujú, že s posudkom nemá nič spoločné.

NA62 je akronym práve sa rozbiehajúceho experimentu v CERN-e ako alternatíva k experimentom na urýchľovači LHC. TDAQ je akronym anglického výrazu Trigger and Data Acquisition, čo by sa trochu ťažkopádne dalo preložiť ako mechanizmus aktivácie (a) zberu dát.

Európa má mŕtvoly na vlastnom prahu. Ešte neubehla prvá tretina roka, a pri pokuse prekonať Stredozemné more zahynulo odhadom 1 750 migrantov. Osemsto ľudí sa utopilo len pri stroskotaní jednej jedinej lode. Už dávno nastal koniec éry, keď sa o migrantoch dalo diskutovať. Treba niečo spraviť.

Na čo myslím, keď píšem? Čo si asi myslí čitateľ? Ako si vyberám pre svoje články a blogy témy? A koho chcem vlastne nimi osloviť, kým otriasť a kým pohnúť? Takéto otázky sú medzi nami, ktorí sa dali na publikovanie svojich názorov a myšlienok, bežné. Takisto u ľudí, ktorí zasvätili svoj život informovaniu v médiách a tlači. Poučka hovorí, že definovať si predmet nášho žurnalistického záujmu je kľúčová vec, najmä preto, aby sme sa ubránili pred prepadnutím sa do absurdných zovšeobecnení, nezačali používať nezrozumiteľný jazyk alebo písať texty, ktoré sa podobajú na vysvetľovací manuál.

Odborné superhity ako napríklad Stret civilizácií Samuela Huntingtona (1997) tvrdia, že o podobu sveta sa hrá na demarkačnej línii medzi súčasnými veľkými civilizáciami. Je rok 2014 a mám pocit, že o budúcnosti sa nerozhoduje iba na rozhraní civilizácií (kultúr), ale predovšetkým vnútri každej z nich. Vlastne skôr by sme mali hovoriť o civilizovanosti (kultúrnosti) jednotlivých ľudí. To my sami navzájom sme si často najväčší nepriatelia. Nezriedka sa stáva, že chýba pocit blízkosti u blížnych najbližších. Závidíme si, deti sa nám javia ako príťaž, rozvádzame sa ako na bežiacom páse, svojich staručkých rodičov hriešne zanedbávame, alebo dokonca i zneužívame, okrádame sa navzájom.