Viem. Na tejto stránke nie je zvykom písať o pohreboch. Urobím však výnimku. V Prešove dnes pochovali Vladimíra Suchodolinského.

Bratislavská časť festivalu Waves Central Europe dopadla výborne. 128 koncertov v 13 kluboch, 3000 návštevníkov, 300 delegátov. Ale to sú len čísla. Dôležitejšia je hudba. A ľudia.

Dve dedinky na uzavretej maďarsko-srbskej hranici a tri kilometre železničnej trate medzi nimi sa stali epicentrom svetových správ. Prinášame svedectvo o utečeneckej dráme, ako sa vyvíjala v priebehu dní a nocí za posledné dva týždne.

Radikálne združenia momentálne riešia, ako osloviť širšiu verejnosť. Vedia, že bez nej nemôžu pomýšľať na parlament a šancu ovplyvniť výkon štátnej moci. Pokúsime sa túto scénu zmapovať. A začneme Slovenským Hnutím Obrody, ktoré je ojedinelým fenoménom.

Daniel Lačný opisuje posledné dni Ľudovíta Štúra aj so scénkou, ako mu 12. januára 1856 dr. Gajary naťahoval nohu, lebo Štúr sa bál, že by „mal krivo chodiť“. Lenže rana mu po zásahu, ktorý si sám vynútil, začala krvácať. V ten istý deň v noci zomrel.

Svet, v ktorom existujú iba transakcie výhodné pre účastníkov výmeny, a pritom neškodné pre tretiu osobu. A to všetko bez štátnych pravidiel. O takom sa asi po nociach sníva ekonómom oslavujúcim zdieľanú ekonomiku.

Špeciálna holandská loď bola pristavená pod Starý most v Bratislave, aby podporou z hladiny držala mostovú konštrukciu, kým dosiahne posledné piliere.

Kanadské mestečko Gander má iba 11-tisíc obyvateľov, ale miesto v dejinách isté. Pomenovali podľa neho kráter na Marse a vesmírnu loď zo Star Treku. Prečo? Pre jeden príbeh, ktorý mnohí považujú za hoax.

Tom Waits napísal báseň o Keithovi Richadsovi. Marína Gálisová ju preložila. „Jeho moč je modrý,“ charakterizuje americký pesničkár gitaristu z The Rolling Stones.

Je ráno, ozýva sa dupot malých nôh a výkriky radosti. Deti sa prehrabujú v topánkach a vyberajú sladkosti, ktoré im tam istý bradatý dedo cez noc napchal. Pomedzi sladkosti sa váľa aj akási na dotyk gumená lopta. Nikdy tam nechýba – pomaranč.