Na malej železničnej stanici začína život od skorého rána. Študenti v upätých uniformách prídu a odídu a predavač novín ponúka nudnú Granma deň čo deň. Obaly po orieškoch, predavači nápojov a pár tvárí, ktoré spali len na kartónoch na zemi. Mohla by to byť stanica kdekoľvek na svete. Chýba tu len jedna vec. Koľaje sú prázdne, žiadna lokomotíva ani žiadny zvuk pištiaci kdesi v diaľke. Potom príde opustený vagón s iniciálkami DB (Deutsche Bahn). Pasažieri s nechuťou nastúpia. Situáciu nezachráni ani úsmev mávajúceho dieťaťa z ktoréhosi okienka.

Aj keď je mottom festivalu prenášať z koncertných pódií na námestia najmä klasickú hudbu, organizátori každoročne obohatia ponuku i o džez. Treba však dodať, že britský huslista Nigel Kennedy sa cíti doma na oboch frontoch: vzdelával sa u Yehudiho Menuhina, vystúpil po boku Stéphana Grappelliho, koncertoval v prestížnych hudobných svätostánkoch, predal milióny nosičov s populárnejšími (Vivaldiho Štyri ročné obdobia) i menej známymi (William Walton) husľovými a violovými koncertmi. V posledných rokoch sa Kennedy usadil v Krakove, nahrával s vynikajúcou klezmer formáciou Kroke a zostavil kvinteto s mladými džezmenmi.

Nudný, bez charizmy. No aj vitálnejší než donedávna, o desať kilogramov štíhlejší. Nový francúzsky prezident François Hollande (57) evidentne pookrial nielen v súvislosti s politikou. Zmenili ho ženy po jeho boku.

Železničná stanička bokom od dediny. Rozpálené koľajnice, vyprahnuté pole, na dohľad cesta, po ktorej svištia kolesá áut. Z moderného žltého vlaku vystúpi zopár žien a unaveným krokom sa vyberú v poludňajšom úpeku na trojkilometrovú cestu do dediny.

Bol to zvláštny pocit, keď som sa po boku absolventov Cambridgeu a Princetonu ocitla aj ja, absolventka neznámej a ešte k tomu slovenskej univerzity. Ocitla som sa v jednej skupine študentov, ktorí práve začínali svoje dvojročné štúdium medzinárodných vzťahov na Oxforde.

„V tejto krajine si už vôbec nevážia robotníka!” začujem od okoloidúceho páru na ulici. Rozpráva však žena. „Aby si sa tu potil za vydrbaných 500 eur s lopatou v jame!!” nadáva a odhrnie si spotené naondulované vlasy z čela. Muž je ticho a kráča po jej boku. V tejto krajine si nevážia robotníka. Hm. Nikdy mi to nenapadlo. Pretože môj svet je od sveta robotníkov veľmi vzdialený.

Stredajšie zasadanie vlády bolo historické. Nechajme bokom snahu vlády úplne zoštátniť a monopolizovať sektor zdravotného poistenia, zasadanie vlády bolo výnimočné najmä tým, že nás vyšlo pekelne draho: kvôli odhlasovaniu 100-miliardovej pomoci španielskym bankám.

Celý uplynulý týždeň som nemohol spať. Skúšal som na ľavom, na pravom boku, vody sa napil, vstal som a znovu si ľahol, ale oči sa nie a nie zavrieť, aj sladký sen ma zďaleka obišiel. Už vidím tie zlovestné úsmevy niektorých čitateľov, počujem, čo si hovoria o dôvodoch mojej bezsennosti.

Za neúčasti kamier verejnoprávnej televízie vykorčuľoval Miro Šatan na posledný finálový zápas najvyššej slovenskej hokejovej súťaže v tomto ročníku. Je to už osemnásť rokov, čo sa tento megatalent blysol na olympijskom ľade v Lillehameri ´94. Hneď vtedy sa, ako najmladší hráč reprezentácie po boku kapitána Petra Šťastného, vystrieľal na najlepšieho hráča turnaja. Okamžite na seba strhol pozornosť celého hokejového sveta a bol draftovaný do Edmontonu Oilers. Dobré semienko padlo do úrodnej pôdy...

Rok 2012 má velkou šanci ocitnout se v dějinách po boku jiných zlomových let modernity, jako byly naposledy roky 1968 a 1989.