.uvedené peniaze majú odísť postupne podľa potreby vo viacerých tranžiach z eurovalu do španielskeho fondu pre riadenú reštrukturalizáciu (FROB), ktorý ich použije pri ozdravení a reštrukturalizácii španielskeho bankového sektora. Keďže Slovensko sa na eurovale podieľa necelým percentom, vláda na jedinom zasadaní schválila pochybný úver z našich vreciek vo výške jednej miliardy eur (!). Teda 71 miliónov eur za každú jednu zodvihnutú ruku 14 členov vlády.
.fínska inšpirácia
Táto suma je len o niečo nižšia ako plánované bolestivé zníženie deficitu verených financií na budúci rok (1,2 mld. eur). Alebo inak, za túto sumu by sme takmer 7 rokov nemuseli zavádzať nové odvody na pracovné dohody študentov a ostatných dohodárov alebo by sme zaplatili celoročné výdavky všetkých zdravotných poisťovní za lieky. Áno, áno viem. Sú to „iba“ garancie úveru a dnes ešte nemožno hovoriť o nákladoch pre verejné financie v ich celej výške so stopercentnou istotou. Isteže, stačí pohľad na Grécko. Očakávanie extrémne nízkej návratnosti určite nie je katastrofickým strašením a celý obchod neznie ako najlepšie použitie peňazí slovenských daňových poplatníkov. Zvlášť v situácii, keď aj vďaka tejto pôžičke porušíme vlastný, ešte teplý ústavný zákon o dlhovej brzde.
To, že z veľkej časti pôjde o vyhodené peniaze, vedia aj Fíni, ktorí svoj súhlas opäť podmienili poskytnutím zábezpeky. Fínski daňoví poplatníci tak na rozdiel od slovenských budú chránení aspoň na prvých pár desiatok percent straty z pomoci Španielom. Získali totiž záruku v podobe dlhopisov piatich krajín eurozóny s najlepším ratingom v nominálnej výške 40 percent objemu pomoci. Na oplátku sa budú musieť vzdať potenciálneho zisku z poskytnutia úverov. Ide však o holuba na streche. Pôžičky z eurovalu sa totiž poskytujú za podmienok, ktoré tak akurát pokryjú operačné náklady fondu plus nákladové úroky. Počuli ste niekedy odpoveď predsedu vlády na otázku, prečo my záruky nežiadame? Stane sa teraz nebodaj Fínsko druhoradým členom Únie?
.španielske dno
Ani stomiliardová pomoc Španielsko a jeho banky nezachráni. Reálna potreba nového kapitálu pre španielske banky sa odhaduje minimálne na 200-300 miliárd eur. Napríklad podiel zlyhaných úverov developerom dosahuje neuveriteľných 23 percent, pričom v Španielsku ešte ani zďaleka nemožno hovoriť o dne na trhu nehnuteľností. A to sa nebavíme o hospodárení samotného Španielska, ktorému sa nedarí znižovať svoj deficit a o pomoc federálnu vládu žiadajú krachujúce autonómne regióny. Práve ich podvyživením si predchádzajúca vláda pomáhala pri maskovaní reálnej výšky deficitu, čo sa dnes vracia ak bumerang. Španielska ekonomika minulý štvrťrok klesla o 0,4 percenta a majú najvyššiu nezamestnanosť v Únii – takmer 25 percent. Odhady nákladov záchrany regiónov sa za jediný víkend vyhupli z 18 miliárd eur na 24 miliárd. Asi nik nemôže čakať, že táto suma je konečná.
Situácia je taká zlá, že trh správu o tom, že ministri financií 20. júla schválili 100 miliárd pomoci, úplne odignoroval. Španielsky akciový trh sa tento rok prepadol už o tretinu. Posledné dni sa jeho straty zrýchľovali, na čo španielski politici reagovali hysterickým zákazom predajov nakrátko. Tento nepochopiteľný ťah len zhorší situáciu, znížením množstva likvidity pripomína popravu posla zlých správ.
.vydrží eurozóna?
Posledné dni sa diskutuje, kedy a nie či Španielsko ako krajina požiada o pomoc. Skorý príchod žiadosti signalizuje aj vášnivé dementovanie tejto správy zo strany vrcholných španielskych predstaviteľov. Euroval ESM, ktorý mal fungovať od začiatku júla a ktorý Slovensko horlivo odhlasovalo, je však stále na stole nemeckého ústavného súdu. Ak vôbec vznikne, tak asi najskôr v septembri. Čo dovtedy? Odkiaľ si požičia Španielsko? Vydrží eurozóna?
Presne pred rokom, začiatkom augusta 2011, začala ECB masívnymi nákupmi talianskych dlhopisov zachraňovať zhoršujúcu sa situáciu v Európe. Pohľad na požadované výnosy španielskych dlhopisov naznačuje, že hrozí identický scenár. 10-ročné španielske dlhopisy prekročili rekordnú výnosovú hranicu 7,5 percenta. V minulosti to bola oblasť, keď krajiny požiadali o pomoc alebo zasiahla ECB.
Napriek tomu, že to opäť vyzerá na záchranu zo strany ECB, odporúčam detailne sledovať budúce zasadania vlády. Naši volení zástupcovia tam budú totiž míňať na záchranu európskych bánk a prerastených sociálnych systémov gigantické sumy s neznesiteľnou ľahkosťou.
Autor je ekonomický analytik INESS
.fínska inšpirácia
Táto suma je len o niečo nižšia ako plánované bolestivé zníženie deficitu verených financií na budúci rok (1,2 mld. eur). Alebo inak, za túto sumu by sme takmer 7 rokov nemuseli zavádzať nové odvody na pracovné dohody študentov a ostatných dohodárov alebo by sme zaplatili celoročné výdavky všetkých zdravotných poisťovní za lieky. Áno, áno viem. Sú to „iba“ garancie úveru a dnes ešte nemožno hovoriť o nákladoch pre verejné financie v ich celej výške so stopercentnou istotou. Isteže, stačí pohľad na Grécko. Očakávanie extrémne nízkej návratnosti určite nie je katastrofickým strašením a celý obchod neznie ako najlepšie použitie peňazí slovenských daňových poplatníkov. Zvlášť v situácii, keď aj vďaka tejto pôžičke porušíme vlastný, ešte teplý ústavný zákon o dlhovej brzde.
To, že z veľkej časti pôjde o vyhodené peniaze, vedia aj Fíni, ktorí svoj súhlas opäť podmienili poskytnutím zábezpeky. Fínski daňoví poplatníci tak na rozdiel od slovenských budú chránení aspoň na prvých pár desiatok percent straty z pomoci Španielom. Získali totiž záruku v podobe dlhopisov piatich krajín eurozóny s najlepším ratingom v nominálnej výške 40 percent objemu pomoci. Na oplátku sa budú musieť vzdať potenciálneho zisku z poskytnutia úverov. Ide však o holuba na streche. Pôžičky z eurovalu sa totiž poskytujú za podmienok, ktoré tak akurát pokryjú operačné náklady fondu plus nákladové úroky. Počuli ste niekedy odpoveď predsedu vlády na otázku, prečo my záruky nežiadame? Stane sa teraz nebodaj Fínsko druhoradým členom Únie?
.španielske dno
Ani stomiliardová pomoc Španielsko a jeho banky nezachráni. Reálna potreba nového kapitálu pre španielske banky sa odhaduje minimálne na 200-300 miliárd eur. Napríklad podiel zlyhaných úverov developerom dosahuje neuveriteľných 23 percent, pričom v Španielsku ešte ani zďaleka nemožno hovoriť o dne na trhu nehnuteľností. A to sa nebavíme o hospodárení samotného Španielska, ktorému sa nedarí znižovať svoj deficit a o pomoc federálnu vládu žiadajú krachujúce autonómne regióny. Práve ich podvyživením si predchádzajúca vláda pomáhala pri maskovaní reálnej výšky deficitu, čo sa dnes vracia ak bumerang. Španielska ekonomika minulý štvrťrok klesla o 0,4 percenta a majú najvyššiu nezamestnanosť v Únii – takmer 25 percent. Odhady nákladov záchrany regiónov sa za jediný víkend vyhupli z 18 miliárd eur na 24 miliárd. Asi nik nemôže čakať, že táto suma je konečná.
Situácia je taká zlá, že trh správu o tom, že ministri financií 20. júla schválili 100 miliárd pomoci, úplne odignoroval. Španielsky akciový trh sa tento rok prepadol už o tretinu. Posledné dni sa jeho straty zrýchľovali, na čo španielski politici reagovali hysterickým zákazom predajov nakrátko. Tento nepochopiteľný ťah len zhorší situáciu, znížením množstva likvidity pripomína popravu posla zlých správ.
.vydrží eurozóna?
Posledné dni sa diskutuje, kedy a nie či Španielsko ako krajina požiada o pomoc. Skorý príchod žiadosti signalizuje aj vášnivé dementovanie tejto správy zo strany vrcholných španielskych predstaviteľov. Euroval ESM, ktorý mal fungovať od začiatku júla a ktorý Slovensko horlivo odhlasovalo, je však stále na stole nemeckého ústavného súdu. Ak vôbec vznikne, tak asi najskôr v septembri. Čo dovtedy? Odkiaľ si požičia Španielsko? Vydrží eurozóna?
Presne pred rokom, začiatkom augusta 2011, začala ECB masívnymi nákupmi talianskych dlhopisov zachraňovať zhoršujúcu sa situáciu v Európe. Pohľad na požadované výnosy španielskych dlhopisov naznačuje, že hrozí identický scenár. 10-ročné španielske dlhopisy prekročili rekordnú výnosovú hranicu 7,5 percenta. V minulosti to bola oblasť, keď krajiny požiadali o pomoc alebo zasiahla ECB.
Napriek tomu, že to opäť vyzerá na záchranu zo strany ECB, odporúčam detailne sledovať budúce zasadania vlády. Naši volení zástupcovia tam budú totiž míňať na záchranu európskych bánk a prerastených sociálnych systémov gigantické sumy s neznesiteľnou ľahkosťou.
Autor je ekonomický analytik INESS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.