„Být stále mlád, to bych si přál,“ spieva zlatý slávik Karel Gott. Dorian Gray dal za svoju mladistvú krásu vlastný život. A náš básnický velikán, Sládkovič, píše: „A čo je mladosť – dvadsaťpäť rokov?“ Podľa nového prieskumu sú Slováci mladí až do veku 42.

V poslednom období Nemecko zaznamenalo väčší príliv mladých ukrajinských mužov po tom, čo Kyjev umožnil osobám vo veku 18 až 22 rokov opustiť krajinu.

Ruský režim, do ktorého sa naši poslanci chodia sťažovať na západnú slobodu slova, si už berie na mušku aj pouličných muzikantov a konfiškuje im nástroje.

Pohľad nežný, no taký, čo neprezradí všetko. Demokracia má mocný hlas, ktorý sa nebojí skríknuť. Má silné ruky, čo zmôžu veľa, ak držia tie správne nástroje. Často si tvár demokracie kreslíme s mužskými črtami, hoci je v ženskom rode.

Istotne si všetci pamätáme hru panák. Na chodník sme kreslili deväť políčok, skákali po nich a kto neskákal, povedľa si mohol kriedou čarbať slniečka, kvetinky, zvieratká... Ruky sme mali špinavé od farebného prachu a chodník vyzeral ako nepodarená galéria avantgardných diel. V týchto dňoch to už nie je iba detská záležitosť, krieda sa mení na nástroj tichej chodníkovej revolúcie. Otázkou je, či jej odkaz vydrží dlhšie, než kriedu zmyje ťažký novembrový dážď.

Z najnovšieho prieskumu agentúry Focus vyplýva, že keby o budúcnosti krajiny rozhodovali len ľudia od 18 do 30 rokov, tak by strany súčasnej koalície nemali šancu.

Fico v niekoľkomesačnom predstihu poctivo avizoval, že ide vykosťovať KDH a rozbiť jednotu opozície. Všetky opozičné strany to hlasovanie o zmene ústavy videli prichádzať, všetci opoziční lídri o ňom diskutovali už v lete. Potom sa dvakrát odložilo. Nakoniec aj tak zlyhali takmer všetci.

Ešte predvčerom, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, mal ten malý kúsok Bratislavy úplne inú tvár. Takú, aká sa ku dňu pracovného pokoja hodí. Ľudia na slnkom zaliatych lavičkách a akoby bez starostí. Tak ale v deň protestu, 16.9., určite nepôsobia. Veď bolo by aj zvláštne keby áno. Tvár Námestia slobody sa zmenila z pokojnej a sviatočnej na tvár nahnevanú a sklamanú.

Nedávno ma počas unáhlenej chôdze mestom zastavil človek bez domova. Automaticky som vyťahovala peňaženku. On mi však iba potriasol rukou, pozdravil ma a po otázke ako sa mám mi poprial pekný deň a pokračovali sme každý svojim smerom. Žiadne peniaze, iba ľudskosť.

Nikto si nezaslúži guľku za svoje politické názory či aktivizmus. Na tom sa, dúfam, zhodneme všetci. Rovnako však platí, že vystrelená guľka nerobí názory obetí pravdivejšími. A to platí rovnako pre Charlieho Kirka, ako aj pre demokratickú političku Melissu Hortman z Minnesoty, ktorú v júni spoločne s jej manželom zastrelil jeden MAGA fanatik v ich vlastnom dome. Názory sa posudzujú na základe argumentov – bez ohľadu na to, kto na koho práve strieľa.