Rodina Thurzovcov fascinuje dodnes. Bez tohto mocného ťažiarskeho rodu by ekonomický pokrok aj našich území nebol ani zďaleka taký silný. Čím sú Thurzovci inšpiratívni a čím kontroverzní? O Thurzovom kódexe hovorí historik Miroslav Lacko.

Písanie o minulosti, najmä o minulosti územia dnešného Slovenska, je nesmierne komplikované. Stále sme nenašli ideálny spôsob, ako uchopiť rozprávanie o dejoch z územia, ktoré dnes obývame a predstavuje náš štát: Slovenskú republiku. Ako a aké dejiny prerozprávať?

Rozhovory Jána Štrassera s výnimočnými osobnosťami sú vždy výnimočné: hĺbkové prieniky do myšlienkového sveta spovedaného, čo v budúcnosti zrejme ocenia historici skúmajúci premeny ľudskej mentality. Zatiaľ poslednú z týchto kníh venoval Martinovi Bútorovi.

Na sklonku roku 2021 urobilo české vydavateľstvo Argo významnú vec: vydalo pozoruhodnú knižku franskej kňažnej Dhuody, ktorá žila v polovici 9. storočia vo Franskej ríši. To, že sa jej dielko zachovalo dodnes, je vlastne zázrak.

Ešte nedávno sme nemali veľa dôvodov zamýšľať sa nad históriou územia dnešnej Ukrajiny. Mnohí z nás viac-menej preberali cársko/sovietsku interpretáciu dejín, ktorú opäť vzýva Vladimír Putin.

Dejiny sú spleťou osobností a udalostí. Niektoré osobnosti sú známe v úzkom kruhu, ale širšej verejnosti unikajú. Zo zabúdania ich môže vytiahnuť aktuálne dianie, ale aj naše úsilie inšpirovať sa nimi pre dnešok.

Pôrodnice sú pre nás samozrejmosťou. Ale neboli tu vždy, veď práve zrod tejto medicínskej inštitúcie silne zasiahol do fungovania európskej spoločnosti, hoci si dosť dlho hľadal cestu k širším vrstvám obyvateľstva. Čo bolo pred pôrodnicami?

Dejiny písané pre deti sú vždy lakmusovým papierikom toho, ako naši historici a učitelia dejepisu uvažujú o našej histórii. Na jednej strane je dobré sprístupňovať ju deťom, na druhej tým do nich môžeme zasievať niektoré stereotypné predstavy. A tie sa v nich usadia nadlho.

Tie knihy vyšli takmer súčasne. Obe sa venujú výkladu dejín pre deti a obe vydal Slovart. Jedna je pokračovaním úspešnej edície Naše hrôzyplné dejiny od Róberta Beutelhausera, druhá je pokusom hovoriť deťom o histórii od Denisy Gaálovej.

Po voľbách v roku 2016, keď sa do parlamentu dostali aj kotlebovci, sa veľa hovorilo aj o vyučovaní dejepisu. S tým nesúvisia len dotácie vyučovacích hodín, ale aj učebnice. Z čoho sa učia naše deti?